Organizačná štruktúra USAF

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hlavné veliteľstvá vzdušných síl (USAF MAJCOMs)

Veliteľstvo vzdušného boja (ACC)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém veliteľstva vzdušného boja

Veliteľstvo vzdušného boja je najväčšou zložkou z desiatich hlavných veliteľstiev USAF. Bolo založené 1. júna 1992 a jeho domovom je spojená základňa Langley-Eustis vo Virgínii. V súčasnosti je toto veliteľstvo zodpovedné za činnosť takmer 60 krídel, vrátane tých, ktoré podliehajú Národnej leteckej garde (ANG) a Veliteľstvu záložných vzdušných síl. Veliteľstvo vzdušného boja aktívne zamestnáva 132 000 osôb. Aj napriek tomu, že lietadlá patriace USAF, schopné niesť nukleárnu výzbroj, boli umiestnené pod velenie Globálneho veliteľstva útočných vzdušných síl (AFGSC), Veliteľstvo vzdušného boja stále zodpovedá za činnosť 66 kusov bombardérov B-1B.Pod jurisdikciu veliteľstva vzdušného boja patrí 13 väčších základní. Navyše, veliteľstvo vzdušného boja operuje aj zo základní mimo územia USA, kde majú status nájomcov. Veliteľstvo je zodpovedné za takmer 2 000 lietadiel, vrátane tých, ktoré sú pridelené k jeho rezerve.

Veliteľstvo leteckej výuky a výcviku (AETC)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém veliteľstva leteckej výuky a výcviku

Svoje veliteľstvo má na leteckej základni Randolph AFB, ktorá je dnes súčasťou spojenej základne San Antonio v Texase. Veliteľstvo leteckého vzdelávania a výcviku poskytuje základný vojenský výcvik, začiatočný a pokročilý technický výcvik a profesionálne vojenské vzdelanie s diplomom pre všetok personál USAF. To zahŕňa základný, stredný a pokročilý letecký výcvik. Veliteľstvo bolo založené 1. júla 1993 a na jeho čele stojí štvorhviezdičkový generál. Je zodpovedné za 2 letecké armády a Leteckú univerzitu (Air University), náborové stredisko USAF, letku zdravotníctva a Americkú akadémiu vzdušných síl. Tá poskytuje výcvik viacerým hispánskym a karibským vzdušným silám. Pod právomoc AETC spadá 9 veľkých základní. Takmer 60 000 osôb tvorí aktívny letecký personál, ktorý spadá pod Veliteľstvo leteckého vzdelávania a výcviku, spolu s viac než 5 500 osobami Národnej leteckej gardy (ANG) a 2 400 osobami Veliteľstva záložných leteckých síl.

Globálne veliteľstvo útočných vzdušných síl (AFGSC)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém globálneho veliteľstva útočných vzdušných síl

Bolo dočasne aktivované dňa 12. januára 2009, na leteckej základni Bolling vo Washingtone D.C.. Formálne bolo aktivované 7. augusta 2009 na leteckej základni Barksdale v Luisiane, čím sa stalo desiatym hlavným veliteľstvom vzdušných síl. Dňa 1. decembra 2009 prevzalo velenie nad zložkou velenia medzikontinentálnych balistických rakiet, ktorá bola predtým súčasťou veliteľstva vesmírnych vzdušných síl. Následne boli 1. februára 2010 priradené nukleárne bombardéry s posádkou, ktoré predtým spadali pod veliteľstvo vzdušného boja. Velenie nad nukleárnymi bombardérmi má trojhviezdičkový generálporučík. Navyše má toto veliteľstvo, s viac než 23 000 členným personálom, zodpovednosť za vzdušné a vesmírne operačné stredisko.

Veliteľstvo vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie (AFMC)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém veliteľstva vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie

Sídli na základni Wright-Patterson AFB v Ohiu. Vedie ho štvorhviezdičkový generál. Veliteľstvo vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie zabezpečuje vývoj, obstarávanie a podporu zbraňových systémov USAF. Organizácie spadajúce pod toto veliteľstvo sú: Stredisko leteckých systémov (ASC), Vývojové laboratórium vzdušných síl (AFRL), Stredisko skúšobných letov vzdušných síl (AFFTC), Stredisko elektronických systémov (ESC), Bezpečnostné asistenčné stredisko vzdušných síl (AFSAC), Arnoldovo inžinierske a vývojové stredisko (AEDC) a Letecké vyzbrojovacie stredisko (AAC). Zodpovednosť za 3 logistické centrá USAF a ich prináležiace údržbové krídla je taktiež prisúdená Veliteľstvu vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie. Tieto krídla sú zodpovedné za plánované údržby a vykonávanie úprav na lietadlách, raketách, systémoch a vybavení, rovnako ako za opravu havarovaných alebo bojom poškodených strojov. Zodpovednosť za krátko a dlhodobé uskladnenie strojov a ich prípadnú renováciu je zodpovedná 309. letecko-údržbová a renovačná skupina (309. Aerospace Maintanance and Regeneration Group). Letecko-údržbová a renovačná skupina so svojou leteckou skúšobnou jednotkou, ktorá pozostáva zo siedmich letiek, sa zaoberá zalietavaním lietadiel po väčších opravách alebo modifikáciách. Navyše je veliteľstvo vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie zodpovedné za prevádzku lietadiel Beechcraft C-12 Huron, ktoré sú pridelené bezpečnostnému asistenčnému stredisku vzdušných síl a ktoré sú používané americkými veľvyslanectvami po celom svete. Národné múzeum vzdušných síl USA je taktiež pod velením veliteľstva vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie. Veliteľstvo vzdušných síl pre zásobovanie a obstarávanie zamestnáva 18 500 osôb v aktívnej službe a 1 400 v zálohe, najväčší počet tvoria civilní zamestnanci, ktorých počet je 58 000.

Veliteľstvo záložných vzdušných síl (AFRC)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém veliteľstva záložných vzdušných síl

Sídli na základni Robins AFB v Georgii, USA. Bolo založené 17. februára 1997. Vedie ho trojhviezdičkový generálporučík a zodpovedá za 5 záložných leteckých základní. Veliteľstvo má k dispozícii približne 375 bojových a podporných lietadiel. Pri mobilizácii sú lietadlá tohto veliteľstva priradené k iným veliteľstvám v štruktúre USAF.

Veliteľstvo vesmírnych vzdušných síl (AFSPC)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém veliteľstva vesmírnych vzdušných síl

Sídli na základni Peterson AFB v Colorade. Zodpovedá za sily USAF, určené na ochranu vesmírneho a kybernetického priestoru. V rámci tejto úlohy velenie prevádzkuje nosné rakety Delta IV, Atlas II a Titan IV, pričom zodpovedá za umiestňovanie systémov do vesmírneho priestoru a ich fungovanie. Navyše poskytuje meteorologické, komunikačné a vesmírne údaje a varovania pred balistickými raketami. Veliteľstvo bolo založené 1. septembra 1982 a vedie ho štvorhviezdičkový generál. Zamestnáva takmer 47 000 pracovníkov aktívneho personálu, záloh a civilistov. Do decembra 2009 bolo toto veliteľstvo zodpovedné aj za medzikontinentálne balistické rakety USAF umiestnené na pevnine. Pod veliteľstvo vesmírnych vzdušných síl spadajú 2 letecké armády, spolu so šiestimi základňami, strediskom pre boj vo vesmíre a strediskom pre raketové systémy. Prvá armáda je zodpovedná za testovanie, výcvik a vývoj taktiky; druhá za obstarávanie pre potreby veliteľstva vesmírnych vzdušných síl.

Veliteľstvo špeciálnych operácií vzdušných síl (AFSOC)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém veliteľstva špeciálnych operácií vzdušných síl

Sídli na základni Hulburt Field na Floride a zamestnáva viac než 16 500 osôb. Jeho úlohou je poskytovanie špecializovanej vzdušnej podpory na úlohy nekonvenčného boja. Bolo založené 22. mája 1990 a pokračuje vo svojom raste, ktorý je výsledkom skúseností, nadobudnutých v Iraku, Afganistane a v operáciách po celom svete. Veliacim dôstojníkom je generálplukovník a spadá pod neho jedna letecká armáda. Spravuje 3 základne a patria pod ňu aj niektoré pracoviská na základni Eglin AFB.

Veliteľstvo leteckej prepravy vzdušných síl (AMC)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém veliteľstva leteckej prepravy vzdušných síl

Jeho veliteľstvo je na základni Scott AFB,Illinois v USA. Veliteľstvo prepravy vzdušných síl zabezpečuje prepravu na domácom a zahraničnom území, leteckú zdravotnícku pomoc a evakuáciu a tiež podporu lietadlových tankerov pre všetky vojenské zložky americkej armády. Bolo založené 1. júna 1992 a zodpovedá za 12 hlavných základní a jednu leteckú armádu. Je k nej pridelených takmer 130 000 osôb a jed vedená štvorhviezdičkovým generálom. Je taktiež zodpovedné za expedičné stredisko USAF, ktoré je strediskom excelentnosti pre výcvik pokročilej expedičnej bojovej podpory a vzdelania.

Vzdušné sily Spojených štátov v Európe – Vzdušné sily Afrika (USAFE-AFAFRICA)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém veliteľstva Vzdušných síl Spojených štátov v Európe

Vzdušné sily Spojených štátov v Európe majú svoje veliteľstvo na leteckej základni Ramstein AB, v Nemecku. Ide o najstaršiu zo všetkých 10 veliteľstiev, pričom bolo založené 7. augusta 1945. Riadi ho štvorhviezdičkový generál. Zodpovedá za oblasti Islandu, Európy, Stredozemia, Afriky a Stredného východu. Operuje z 5 hlavných základní a má k dispozícii viac než 42 600 príslušníkov.

Pacifické vzdušné sily (PACAF)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém pacifických vzdušných síl

Zodpovedajú za vzdušné operácie v Paficiku a ázijskom regióne. K dispozícii toto veliteľstvo má stíhacie lietadlá, stroje AWACS, transportné a záchranné lietadlá a vrtuľníky. Základne pacifických vzdušných síl sa nachádzajú v Japonsku, Južnej Kórei, Aljaške a Havaji. Velí im štvorhviezdičkový generál a jeho veliteľstvo sídli na základni Hickam AFB na Havaji. Toto veliteľstvo bolo založené 1. júla 1957 a v súčasnosti zamestnáva viac než 43 000 osôb a pod svojim priamym velením má 4 základne.

Letecká národná garda (ANG)[upraviť | upraviť zdroj]

Emblém Leteckej národnej gardy

Je federálnou vojenskou rezervnou silou každého štátu USA, Federálneho dištriktu Kolumbia, Portorika, územia Guamu a Amerických Panenských ostrovov.[1] V Leteckej národnej garde slúži približne 110 000 mužov a žien. Rovnako ako veliteľstvo záložných vzdušných síl (AFRC) je ANG často označovaná ako „rezervná“ sila „pilotov na čiastočný úväzok“, hoci požiadavky na údržbu moderných lietadiel znamenajú, že mnohí členovia AFRC a ANG pracujú na plný úväzok, a to buď ako pracovníci Leteckých rezervných technikov (Air Reserve Technicians) alebo Aktívnej gardy a rezervy (Active Guard and Reserve). Mnohí piloti Leteckej národnej gardy pracujú pre komerčné letecké spoločnosti, pričom v ANG môžu absolvovať výcvik na akýkoľvek typ lietadla v inventári USAF, momentálne s výnimkou strategických bombardérov B-1B Lancer a B-52 Stratofortress, lietadla včasnej výstrahy a riadenia E-3 Sentry, tankovacieho a dopravného lietadla KC-10 Extender a bojového lietadla pre priamu podporu pozemných jednotiek AC-130.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Ian Allan pulishing, European edition Vol. 11, No. 8, Combat Aircraft monthly, USAF special issue

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]