Osip Ivanovič Senkovskij
| Osip Ivanovyč Senkovskij | |
| rusko-poľský orientalista, polyglot, spisovateľ, kritik, redaktor a novinár | |
 autor: Pjotr Fjodorovič Sókolov | |
| Štát pôsob. | Ruská ríša |
|---|---|
| Narodenie | 31. marec 1800 Antologon, okres Vilnius, Ruská ríša, dnes Litva |
| Úmrtie | 16. marec 1858 (57 rokov) Petrohrad, Ruská ríša, dnes Rusko |
| Manželka | Adelajida Oleksandrovna Senkovska |
| Odkazy | |
| Commons |  Osip Ivanovič Senkovskij |
Osyp Ivanovyč Senkovskij (poľ. Józef Julian Sękowski, najznámejší pseudonym: Baron Brambeus; * 31. marec 1800, Antologon, okres Vilnius, Ruská ríša, dnes Litva – † 16. marec 1858, Petrohrad, Ruská ríša, dnes Rusko) bol rusko-poľský orientalista, polyglot, spisovateľ, kritik, redaktor a novinár.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Osyp Ivanovyč Senkovskij sa narodil 31. marca 1800 v šľachtickej rodine, ktorá patrí do starobylého rodu Sarbevskovcov. Nadobudol najskôr vzdelanie doma, skoro prejavil vzťah k filológii. V detstve sa učil staré jazyky – jeho učiteľom bol profesor Vilniuskej univerzity Gottfried Ernst Groddeck. Učil sa v Minskom kolégiu. Počas štúdia na Vilniuskej univerzite absolvoval štúdium na 3 fakultách – na fyzikálno-matematickej, na filologickej a na morálno-politickej. Pokračoval na lekárskej fakulte – počas štúdia však vážne ochorel. Aby si odpočinul od štúdia, v roku 1819 odišiel do Istanbulu za účelom zlepšenie praktickej znalosti východných jazykov. Formálne neukončil univerzitu.
V rokoch 1819 – 21 uskutočnil cestu po Turecku, po Sýrii a po Egypte. Čiastočne na ňu prispeli vedci z Vilniusu pod podmienkou, že sa počas cesty zozbierajú dokumenty o poľsko-tureckých vzťahoch. V roku 1821 prišiel z cesty do Petrohradu, kam priniesol odborné práce a staré arabské rukopisy.
Ovládal mnoho jazykov. Okrem európskych jazykov dokonale ovládal východné jazyky – obzvlášť turečtinu a arabčinu – okrem rozprávania v nich písal prozaické diela a básne, ďalej perzštinu, novogréčtinu, taliančinu a srbčinu. Neskôr sa naučil aj čínštinu, mongolčinu a tibetčinu.
Senkovskij sa stal zakladateľom ruskej orientalistiky.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Сенковський Осип Іванович na ukrajinskej Wikipédii.
- Belaruskaja encyklopedija. Zväzok 15. Minsk : [s.n.], 2002. ISBN 985-11-0251-2. S. 351. (po bielorusky).
- Encyklapedija historyi Belarusi u 6 tamach.. Zväzok 6. [s.l.] : [s.n.]. S. 478. (po bielorusky).
- Józef Sękowski [online]. Krakov: TNK, [cit. 2024-08-10]. Dostupné online. (po poľsky).
- Boľšaja sovetskaja enciklopedija. 3. vyd. Zväzok 23. Moskva : Sovetskaja enciklopedija, 1969. Kapitola Senkovskij Osip Ivanovič, s. 257. (po rusky).
- NOWIŃSKI, Franciszek. Sękowski Józef Julian [online]. Krakov: Polski Petersburg, 2016-04-06, [cit. 2024-08-10]. Dostupné online. (po poľsky).
- MYCHED, Pavlo Volodymyrovyč. Ševčenkivska encyklopedija. Zväzok 5. Kyjev : Instytut literatury im. T. H. Ševčenka, 2015. Kapitola Senkovskyj Osyp Ivanovyč, s. 711, 712. (po ukrajinsky)