Oskar Schindler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Oskar Schindler
nemecký továrnik, záchranca Židov počas druhej svetovej vojny
nemecký továrnik, záchranca Židov počas druhej svetovej vojny
Narodenie28. apríl 1908
Svitavy, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko
Úmrtie9. október 1974 (66 rokov)
Hildesheim, Nemecko
Odkazy
Webstránkaoskarschindler.com
CommonsSpolupracuj na Commons Oskar Schindler

Oskar Schindler (* 28. apríl 1908, Svitavy, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko – † 9. október 1974, Hildesheim, Nemecko) bol nemecký továrnik, člen nacistickej strany NSDAP počas druhej svetovej vojny, záchranca 1 200 Židov pred istou smrťou v nacistických koncentračných táboroch. Za tento čin mu bol udelený titul Spravodlivý medzi národmi. Jeho príbeh bol sfilmovaný v slávnom filme Stevena Spielberga Schindlerov zoznam.

Život v Česko-Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Oskar Schindler sa narodil v českých Svitavách, v nemeckej rodine poisťovacieho agenta Hansa Schindlera a jeho manželky Franzisky, rod. Luserovej. Po skončení školskej dochádzky, pracoval prevažne ako obchodný cestujúci pre rôzne firmy, pokúšal sa aj podnikať. 6. marca 1928 sa oženil s Emíliou Pelzlovou. Ich manželstvo zostalo bezdetné, no Schindler mal vraj vo Svitavách dve nemanželské deti. Počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia firma pre ktorú pracoval skrachovala a Schindler musel niekoľkokrát zmeniť zamestnanie.

Aktivity počas druhej svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Smaltová továreň v Krakove
Továreň v Brnenci (2004)

Po nemeckej invázii do Poľska a následne po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939 bol Oskar Schindler jedným z prvých nacistov, ktorý sa snažili z tejto situácie vyťažiť čo najviac. V továrni, ktorá bola po príchode Nemcov do Poľska skonfiškovaná židovským majiteľom v rámci arizačných opatrení, Oskar Schindler začal vyrábať smaltové výrobky (hrnce, panvice, ešusy, atď) prevažne pre potreby frontu. V tejto továrni zamestnával približne 1.000 robotníkov, pričom asi polovicu tvorili Židia z Krakovského geta. Na založenie prevádzky mu požičali peniaze práve samotní Židia. Fabriku pomenoval 'Deutsche Emailewaren-Fabrik'. Pod vplyvom nacistického zaobchádzania so židovskými zajatcami, predovšetkým po brutálnej a krvavej likvidácii Krakovského geta v marci 1943 sa jeho, spočiatku odmeraná, povrchná a oportunistická obchodnícka povaha začala vo vzťahu k Židom meniť. Svojich židovských robotníkov začal intenzívne chrániť pred nacistickými vykorisťovateľmi. Pri presune židovského obyvateľstva z Krakovského geta do koncentračného tábora Kraków-Płaszów sa Schindler dohodol s veliteľom tohto koncentračného tábora Amonom Göthom na osobitnom presune zhruba 700 Židov do pobočného tábora pri továrni, kde mali v porovnaní s inými židovskými väzňami podstatne lepšie postavenie. Jeho továreň bola akýmsi 'útočiskom pre Židov'.

Ako sa postupne v roku 1944 blížila k poľskej hranici sovietska Červená armáda, koncentračný tábor Kraków-Płaszów mal byť likvidovaný a väzni mali byť likvidovaní v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, Schindler zorganizoval osobitný presun zhruba 1 000 židov do novej pobočky jeho továrne v českom meste Brněnec. Tu sa tzv. "Schindlerovi Židia" venovali výrobe protilietadlovej munície až do 2. mája 1945. Začiatkom roka 1945 Schindler ešte poskytol azyl vo svojej továrni 110 premrznutým väzňom z transportu, ktorý v Brněnci zastavil. Krátko pred oslobodením Česko-Slovenska 8. mája 1945, Schindler spolu s manželkou továreň opustil. Pri odchode mu Židia, ktorí mu boli nesmierne vďační za záchranu venovali zlatý prsteň s nápisom z Talmudu: "Kto zachráni jeden život, ten zachráni celý svet."

Život po vojne a medzinárodné uznanie[upraviť | upraviť zdroj]

Schindlerov hrob v Jeruzaleme obložený malými kamienkami, ktoré zanechali Židia ako prejav vďaky

Po skončení druhej svetovej vojny, 8. mája 1945, Oskar Schindler istý čas pôsobil v Nemecku, neskôr emigroval do Argentíny, kde chcel podnikať s chovom dobytka. Po tom ako skrachoval, prijal pozvanie od Židov, ktorým počas vojny pomohol, do Izraela, kde žil istý čas z ich finančnej podpory. Tu pracoval ako vrátnik v múzeu, no potom ako mal problémy s alkoholom a bol prepustený z práce, sa roku 1958 vrátil do Nemecka. Aj tu sa snažil podnikať, no bezúspešne. 9. októbra 1974 Oskar Schindler vo veku 66 rokov zomrel. Je pochovaný v Jeruzaleme.

Oskar Schindler získal celý rad mierových cien. Bol ocenený titulom Spravodlivý medzi národmi. V Aleji Spravodlivých v Jeruzaleme zasadil svoj strom. Jeho osobe sú venované aj stále expozície v múzeach v poľskom Krakove, v českých Svitavách, či v americkom Washingtone.

Jeho príbeh sa stal podkladom pre knihu Thomasa Keneallyho Schindlerova Archa, či pre veľkofilm Stevena Spielberga Schindlerov zoznam v roku 1993, ktorý bol ocenený mnohými filmovými cenami.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]