Oton Župančič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Oton Župančič
slovinský básnik a dramatik
slovinský básnik a dramatik
Narodenie23. január 1878
Vinica, Slovinsko
Úmrtie11. jún 1949 (71 rokov)
Ľubľana, Slovinsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Oton Župančič
Rodný dom Otona Župančiča vo Vinici

Oton Župančič (23. január 1878, Vinica – † 11. jún 1949 Ľubľana) bol slovinský básnik a dramatik, jeden zo štvorice vedúcich predstaviteľov slovinskej moderny.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Syn dedinského krčmára a obchodníka. Študoval na gymnáziu v Novom Meste, neskôr v Ľubľane, kde sa v študentskom literárnom krúžku zoznámil s Ivanom Cankarom, Josipom Murnom a Dragotinom Ketteom. V roku 1896 odišiel na univerzitu do Viedne, dlho cestoval po európskych krajinách. Od roku 1910 žil trvale v Ľubľane, spočiatku ako mestský archivár, neskôr ako dramaturg a riaditeľ vtedajšieho Zemského divadla. V roku 1918 sa ako člen slovinskej kultúrnej delegácie zúčastnil osláv 50. výročia založenia Národného divadla v Prahe. V kráľovskej Juhoslávii žil takmer stranou verejného života, znechutený malosťou vtedajších pomerov. Za okupácie sympatizoval s národnooslobodeneckým hnutím; pod pseudonymom Anton Pesnik písal mobilizujúce, apelatívne verše do partizánskeho tisku a len vážna nemoc mu zabránila, aby prešiel na oslobodené územie. Po oslobodení zastával vysoké politické funkcie, bol zvolený členom Slovinskej akadémie vied a umení a zároveň stál v čele Inštitútu pre kultúru slovinského jazyka.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Jeho prvá básnická zbierka Čaša opojnosti (1899, Čaša opojenia) je poznamenaná náladami a pocitmi fin de siècle; Župančič v nej do slovinskej poézie uviedol voľný verš. V ďalšej zbierke Čez plan (1904, Rovinou) sa ozývajú tóny novo chápaného vlastenectva, ktoré sa potom naplno rozozneli v zbierke Samogovori (1908, Monológy). Utrpenie slovinského národa za 1. svetovej vojny vyslovil v zbierke V zarje Vidove (1920, Do letných úsvitov). Po mnohoročnom odmlčaní, kedy sa venoval hlavne prekladateľskej činnosti – preložil celkom 18 Shakespearových hier a radu prozaických i básnických diel z literatúry francúzskej, nemeckej, ruskej i českej – vydal po oslobodení 1945 zbierku Zimzelen pod snegom (1945), zhrňujúcu tvorbu z rokov okupácie a 2. svetovej vojny.

Tvorba[upraviť | upraviť kód]

Poézia pre dospelých:

  • Čaša opojnosti (1899, Čaša opojenia)
  • Čez plan (1904, Rovinou)
  • Samogovori (1908, Monológy)
  • V zarje Vidove (1920, Do letných úsvitov)
  • Zimzelen pod snegom (1945, Zimzelen pod snehom)

Detské piesne:

  • Pisanice (1900, Kraslice)
  • Lahkih nog naokrog (1913)
  • Sto ugank (1915, Sto hádanok)
  • Ciciban in še kaj (1915)

Dramatické:

  • Noč za verne duše (1904)
  • Veronika Deseniška (1924, Veronika Desenická)

Zdroj[upraviť | upraviť kód]