Otto II. (Meißenské markgrófstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Otto II.
meißenský markgróf
Socha Otta II. vo Freibergu, Sasko, Nemecko
Socha Otta II. vo Freibergu, Sasko, Nemecko
Panovanie
DynastiaWettinovci
PredchodcaKonrád I. Veľký
NástupcaAlbrecht I. Statočný
Biografické údaje
Narodenie1125
Úmrtie18. februára 1190
Vierovyznanielatinské kresťanstvo
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecKonrád I. Veľký
MatkaLuitgarda z Ravensteinu
Odkazy
Spolupracuj na CommonsOtto II.
(multimediálne súbory na commons)

Otto II. Bohatý (nem. Otto der Reiche; * 1125 – † 18. február 1190) bol meißenský markgróf, pochádzal z významného rodu Wettinovcov a bol najstarším synom Konráda I. Veľkého. Od roku 1156 bol meißenským markgrófom až do jeho smrti v roku 1190. Pochovaný je v cisterciánskom kláštore Altzella neďaleko mesta Nossen.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Otto bol najstarším synom meißenského a lužického markgrófa Konráda I. Veľkého. Po tom, čo sa Konrád na nátlak cisára Barbarossu vzdal vlády, vstúpil do kláštora augustiánov v Lauterbergu. Vládu v Meissenskom markgrófstve zdedil Otto. Jeho bratia získali Lužicu, grófstvo Groitzsch a hrad Rochlitz. Toto rozdelenie znamenalo oslabenie wettinovskej vlády a znemožnilo expanzívnu politiku Otta II. Musel sa len prizerať na stále rastúcu moc cisára na územiach Pleissnerlandu okolo miest Altenburg, Chemnitz a Zwickau.[1]

Brakteát (minca zo strieborného plechu) Otta II. Bohatého

Otto viedol neúspešný spor s purkgrófmi v Dohne vo východných Krušných horách. Neskôr viedol spory s durínskym landgrófom Ľudovítom III. Durínskym. V roku 1179 sa spolu s magdeburským arcibiskupom Wichmannom zo Seeburgu pridal k výprave cisára Barbarossu proti rebelujúcemu saskému vojvodovi Henrichovi Levovi. Jeho pád však nedokázal využiť. Ottova domáca politika bola oveľa úspešnejšia. V roku 1165 udelil občanom Lipska, ktorí sa nachádzali na križovatke obchodných ciest Via Regi a Via Imperi, mestské privilégiá. Založil kostol svätého Mikuláša a opátstvo Altzella na svahoch Krušných hôr, ktoré dostal od cisára v roku 1168. Nové banícke mesto (Bergstadt) vo Freiburgu sa čoskoro stalo jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov Meißenského markgrófstva. Otto vďaka tomu získal prídomok „Bohatý“.[2][3]

V posledných rokoch vlády sa musel Otto vyrovnať zo spormi o dedičstvo medzi svojimi synmi Albertom a Dietrichom. Otto dal prednosť svojmu mladšiemu synovi Dietrichovi, na čo jeho brat Albert zareagoval zajatím a uväznením ich otca. Otto bol prepustený až na príkaz cisára Barbarossu. Spor však pokračoval a bol doň zapojený Ottov zať, manžel jeho dcéry Adléty a neskorší český kráľ Přemysl Otakar I. Mier v tomto rodinnom spore nastolil cisár Henrich VI. v roku 1189. I napriek tomu si svoje nároky uplatnil Albert a po smrti Otta II. sa stal novým meißenským markgrófom.[3][4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LYON, Jonathan R.. Princely Brothers and Sisters: The Sibling Bond in German Politics. [s.l.] : Cornell University Press, 2013. ISBN 978-0801451300. S. 127.
  2. THOMPSON, James Westfall. Feudal Germany. Zväzok 2. New York : Frederick Ungar Publishing Co., 1928.
  3. a b BLASCHKE, Karlheinz. Neue deutsche Biographie. Zväzok 19. Berlin : Duncker & Humblot, 1999. ISBN 3-428-00200-8. Kapitola Otto der Reiche, Markgraf von Meißen, s. 689–690.
  4. FLATHE, Heinrich Theodor. Allgemeine Deutsche Biographie. Zväzok 24. Leipzig : Dunckler & Humblot, 1886. Kapitola Otto der Reiche, Markgraf von Meißen, s. 704–705.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Otto II.
Vladárske tituly
Predchodca
Konrád I. Statočný
meißenský markgróf
11561190
Nástupca
Albrecht I. Statočný