Preskočiť na obsah

Otto Smik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Otto Smik
Otto Smik
Osobné informácie
ŠtátČesko-Slovensko
Francúzsko
Spojené kráľovstvo
Narodenie20. január 1922
Bordžomi, SSR Gruzínsko (dnešné Gruzínsko)
Úmrtie28. november 1944 (22 rokov)
neďaleko Zwolle, Nemecká ríša (dnešné Holandsko)
Zostrely
Potvrdené zostrely11 (1× Fw 190A-4, 2× Fw 190A-5, 2× Bf 109F, 1× Fw 190A-6, 1× Fw 190, 1× Fw 190A-8, 3× V-1) + 2 v spolupráci (1× Bf 109G-6, 1× Fw 190A-8)
Pravdepodobné zostrely2 (1× Bf 109G-4, 1× Fw 190A-5)
Poškodené lietadlá3 (2× Bf 109, 1× Fw 190A)
Vyznamenania
Čs. vojnový kríž 1939
Čs. medaila Za statočnosť
Čs. medaila za zásluhy 1. stupňa
Pamätná medaila čs. zahraničnej armády
Rad M. R. Štefánika III. triedy
Croix de Guerre avec palme
Záslužný letecký kríž
The 1939-1945 Star
Air Crew Europe Star
Defence Medal
War Medal
Odkazy
Spolupracuj na Commons Otto Smik

Otto Smik, DFC (* 20. január 1922, Bordžomi – † 28. november 1944, neďaleko Zwolle) bol česko-slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Mal slovenský a židovský pôvod. Stal sa najúspešnejším slovenským stíhačom v službách Britského kráľovského letectva, resp. bojujúcim na strane Spojencov. Oficiálne mu bolo priznaných 11 zostrelov nepriateľských lietadiel. Zahynul pri útoku na železničnú stanicu v Zwolle.

Otto Smik sa narodil a prvých dvanásť rokov prežil v gruzínskom kúpeľnom meste Bordžomi. Jeho otec Rudolf, ktorý pochádzal z Tisovca, tu padol do zajatia počas prvej svetovej vojny. Oženil sa s dcérou cárskeho dôstojníka židovského pôvodu.[1] Návrat do Česko-Slovenska s rodinou mu bol umožnený až v roku 1934.

Otto už od detstva prejavoval záujem o letectvo. V roku 1937, ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz (Masarykova letecká liga v Bratislave), kedy absolvoval prvé krátke lety v nízkych výškach. V lete roku 1939 začal lety na Straníku pri Žiline, kde kurz pravdepodobne aj úspešne dokončil. Napriek svojmu ekonomickému vzdelaniu prijal pôvodne miesto na letisku vo Vajnoroch. Po rozpade Česko-Slovenska a vypuknutí druhej svetovej vojny sa rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju.

Dňa 18. marca 1940, krátko po vzniku Slovenského štátu, Otto Smik ilegálne odišiel zo Slovenska vo veku 18 rokov. Cez Juhosláviu, Grécko, Turecko a Irán sa dostal do Francúzska. Tu mal prejsť leteckým výcvikom v čs. leteckej skupine. Francúzsko však v bleskovej vojne padlo a Otto Smik odplával 24. júna 1940 do Anglicka.

Smik sa stal jedným z približne 250 Slovákov, ktorí po roku 1939 vstúpili do služieb RAF. V RAF však začal kariéru ako dôstojnícky sluha. Jeho základný letecký výcvik začal až v septembri 1941. Pokračovací výcvik začal v januári 1942 v Kanade, kde získal výborné hodnotenia. 5. januára 1943 bol zaradený k operačnej peruti (312. československá stíhacia peruť v RAF). Pri československých perutiach mal problémy, pretože výcvik v Kanade ukončil v hodnosti Flying Officer (zodpovedajúca hodnosti nadporučíka) ale v československej armáde by mal len hodnosť desiatnika. Medzi viacerými dlhšie slúžiacimi československými letcami takéto zaradenie vzbudilo vlnu odporu.[2] Tie sa vyriešili na jeho vlastnú žiadosť zaradením do anglickej perute.

V 122. stíhacej peruti lietal na vtedy najnovšej verzii Supermarine Spitfire – F. Mk. IX. Hlavnou úlohou perute bol sprievod bombardérov na ciele v severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku. Prvé vzdušné víťazstvo získal 13. marca 1943. V súboji s Messerschmittmi Bf 109G a Focke-Wulfmi Fw 190 zostrelil jeden Bf 109G. Najskôr bol zostrel uznaný ako pravdepodobný, neskôr mu bol prvý zostrel potvrdený.

Neskôr slúžil v 222. stíhacej peruti. Tu aj 18. októbra 1943 dolietal svoj prvý letecký turnus, po ktorom nastúpil na odpočinok. V roku 1943 dosiahol 7 a 1/2 potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku. 20. októbra 1943 mu britské velenie udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž D.F.C. Do začiatku druhého operačného turnusu v marci 1944 pôsobil ako strelecký inštruktor. 15. marca 1944 nastúpil na druhý turnus v 310. čs. stíhacej peruti, ktorá sa v tom čase pripravovala na vylodenie v Normandii. Od 6. júna 1944 sa stala hlavnou úlohou perute ochrana inváznych pláží a útoky na nemeckú dopravu v Normadii.

Dňa 3. júla 1944 bolo 134. krídlo (ku ktorému patrila aj 310. peruť) vyčlenené na obranu Británie, ktorú v tom čase začali trápiť strely V-1 (Fieseler Fi 103). Najväčšie úspechy proti V-1 dosiahol práve Otto Smik. 8. júla 1944 zničil tri V-1 a dostalo sa mu uznania aj v britskej tlači a následne sa stal veliteľom druhej letky 312. čs. stíhacej perute. Dňa 3. septembra 1944 310. a 312. peruť sprevádzali bombardéry Halifax pri nálete na letisko v Soesterbergu. Na ceste späť zaútočil Smik aj so svojím rojom na letisko Gilze-Rijen. Smikovi sa podarilo na zemi zničiť dva bombardéry Junkers Ju 88. Jeho Spitfire bol však zostrelený protilietadlovou obranou. Smik prežil núdzové pristátie a vďaka príslušníkom holandského odboja sa mu podarilo niekoľko týždňov skrývať pred Nemcami v rôznych dedinách a v meste Breda. Ešte v septembri sa dostal späť do Anglicka.

V novembri 1944 sa stal veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Peruť sa podieľala na leteckej podpore britských jednotiek, sprievode bombardérov a podnikala útoky na nemeckú dopravu. Útoky na pozemné ciele (angl. interdiction) boli kvôli silnej protileteckej ochrane obzvlášť nebezpečné a 28. novembra 1944 pri útoku na železničnú stanicu v Zwolle protilietadlová obrana Smikovo lietadlo ťažko poškodila. Pri pokuse o pristátie Smik havaroval a bol na mieste mŕtvy. Zahynul vo veku 22 rokov.

Hrob Otta Smika na cintoríne Slávičie údolie

Smikovo telo bolo správne identifikované až v roku 1965.[3] Následne ho previezli do belgického Evére a neskôr do Gentu, kde bolo pochované na vojenskom cintoríne. V roku 1994 boli jeho pozostatky znovu exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie. Otto Smik bol povýšený in memoriam do hodnosti generálmajora vzdušných síl Slovenskej republiky.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Otto Smik. http://www.valka.cz/clanek_1084.html.
  2. Liškutín, M., Letecká služba. Svět křídel, Cheb, 1991, s. 55-56
  3. Otto Smik [online]. osobnosti.sk, [cit. 2011-12-07]. Dostupné online.
  4. Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač [online]. Sliač: Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač, [cit. 2013-09-08]. Dostupné online. Archivované 2013-01-24 z originálu.
  5. Best display Smik Trophy [online]. Banská Bystrica: Slovenská letecká agentúra, 18.05.2011, [cit. 2012-09-10]. Dostupné online. Archivované 2012-09-13 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto Smik

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]