Ovca hruborohá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ovca hruborohá

Samec, Nové Mexiko
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ovis canadensis
Shaw, 1804

Rozšírenie ovce hruborohej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ovca hruborohá[2] (lat. Ovis canadensis) je druh z rodu ovca (Ovis).

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri v článku Ovca (Ovis)

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Samce ovce hruborohej v kohútiku merajú 90 až 105 cm a vážia 58 až 143 kg, dĺžka tela je 160 až 185 cm. Samice v kohútiku merajú 75 až 90 cm a vážia 34 až 91 kg, dĺžka tela je 128 až 158 cm.[3] Samce z populácií zo Skalnatých vrchov môžu dosahovať hmotnosť až 230 kg. Oproti tomu samce poddruhu O.c. sierrae vážia len do 90 kg.[4]

Slovenský, a tiež anglický názov „Bighorn sheep“ odkazuje na veľké rohy samcov, ktoré sú stočené dozadu a môžu vážiť až 14 kg, čo je to toľko, ako váha všetkých kostí v tele samca. Samice majú rohy tiež, sú však menšie a menej stočené.[4][5]

Sfarbenie srsti sa pohybuje od svetlohnedej po sivastú až tmavohnedú. Na zadku a zadnej časti končatín je srsť biela.[3]

Spôsob života a správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hlavne trávami a bylinami.[4] Samice sú počas kŕmenia v pohybe, pravdepodobne kvôli predátorom a ochrane mláďat, zatiaľ čo samce po kŕmení zvyknú oddychovať, čo im umožňuje lepšie tráviť potravu, čo vedie k väčšej telesnej veľkosti.[6] Predátormi sú vlky, kojoty, medvede, rysy kanadské a pumy, mláďatá sa môžu stať korisťou orla skalného.[4]

V období párenia, ktoré vrcholí v novembri, samce zvádzajú vzájomné súboje s rohmi, čo sa v menšom rozsahu deje aj počas celého roka.[7][8] Mladé samice niekedy vedú vzájomné súboje tiež, kvôli postaveniu v sociálnej hierarchii stáda.[9]

Gravidita trvá od 150 do 180 dní.[4] Pred pôrodom samice populácií zo Skalnatých vrchov migrujú do vyšších polôh, pravdepodobne kvôli väčšej bezpečnosti pred predátormi, v týchto oblastiach je však menej výživná potrava.[7] Samice na jar rodia jedno až dve mláďatá vážiace od 3,6 do 4,5 kg, ktoré dokážu chodiť do pár hodín od narodenia.[4][5] Mláďatá narodené skôr majú väčšiu šancu na prežitie ako tie, ktoré sa narodia ku koncu sezóny. Kvôli horšej kvalite potravy v tomto období roka nemusí byť materské mlieko dostatočne výživné.[10] Po štyroch až šiestich mesiacoch sú od mlieka odstavené.[5]

Samce ovce hruborohej sa dožívajú 9 až 12, samice 10 až 14 rokov.[5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v Kanade, Spojených štátoch a Mexiku.[11]

Poddruhy O.c. canadensis (zo Skalnatých vrchov) a O.c. sierrae (z pohoria Sierra Nevada) obývajú chladné horské oblasti Kanady a Spojených štátov, kde žijú na alpínskych lúkach, trávnatých svahoch a skalnatých útesoch. Nedokážu sa pohybovať v hlbokom snehu, takže uprednostňujú suchšie miesta, kde napadne ročne menej ako približne 150 cm snehu.[4] Počas zimy žijú zvyčajne v nižších polohách ako v lete.[12] Poddruh O.c. nelsoni sa vyskytuje v horúcich púšťach juhozápadu Spojených štátov a Mexika.[4]

Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Na červenom zozname IUCN je ovca hruborohá zaradená medzi „najmenej ohrozené“ druhy. Trend populácie je stabilný. Divo žijúca populácia sa odhaduje na 49 000 jedincov.[11]

Pred 200 rokmi bola ovca hruborohá rozšírená naprieč západom Kanady, Spojených štátov a Mexika. Vtedajšia populácia je odhadovaná na 150 000 až 200 000 jedincov.[13][14] K poklesu početnosti, ktorý bol najdrastickejší v rokoch 1870 až 1950, prispel neregulovaný lov, ničenie prirodzeného prostredia, nadmerné spásanie a choroby pochádzajúce od domestikovaného dobytka.[15] V roku 1939 boli v Arizone za účelom ochrany tohto druhu vytvorené chránené územia Kofa National Wildlife Refuge a Cabeza Prieta National Wildlife Refuge, pre ktoré bolo vyčlenených viac ako 600 000 hektárov pôdy.[16]

O obnovu populácií ovce hruborohej sa od 40. rokov 20. storočia snažilo mnoho štátnych aj federálnych agentúr, aj keď sa tieto snahy stretli iba s limitovaným úspechom, a väčšina z historického rozšírenia zostáva neobsadená.[15] Lov samcov je v Kanade a Spojených štátoch povolený, ale silne regulovaný.[11]

V kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Poddruh O.c. canadensis je provinčný cicavec Alberty a štátne zviera Colorada.[17][18] Púštny poddruh O.c. nelsoni je štátne zviera Nevady.[19]

Kedysi bol tento druh známy pod názvom „argali“ alebo „argalia“, pretože sa považoval za zviera totožné s ázijskou ovcou argali.[20] Počas expedície Lewisa a Clarka bolo do zápisníkov zaznamenaných viacero pozorovaní ovce hruborohej, niekedy s použitím názvu argalia. Zaznamenali tiež používanie rohov ovce hruborohej na výrobu lukov u príslušníkov kmeňa Šošonov.[21] Na mape vytvorenej Williamom Clarkom po expedícii v roku 1814 sú dva prítoky riek Yellowstone a Missouri zaznamenané pod názvami Argalia Creek a Argalia River, ani jeden z týchto názvov však už tieto toky nenesú. Ďalšie dve rieky, Bighorn River (prítok rieky Yellowstone), a jej prítok Little Bighorn River (dejisko bitky pri Little Bighorne), sú prítomné na Clarkovej mape a zároveň tieto názvy nesú dodnes.[22]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2019.12. Prístup 27. mája 2022
  2. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.
  3. a b eNature.com Nature Guides [online]. web.archive.org, 2004-11-09, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online. Archivované 2004-11-09 z originálu.
  4. a b c d e f g h DEWEY, Tanya; BALLENGER, Liz. Ovis canadensis (bighorn sheep) [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d Bighorn Institute [online]. web.archive.org, 2011-07-25, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online. Archivované 2011-07-25 z originálu.
  6. RUCKSTUHL, K. E.. Foraging behaviour and sexual segregation in bighorn sheep [online]. Animal Behaviour, 1998, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online.
  7. a b RUCKSTUHL, K. E.; FESTA-BIANCHET, M.. Do reproductive status and lamb gender affect the foraging behavior of bighorn ewes?. Ethology, 1998, s. 941–954. Dostupné online.
  8. VALDEZ, R.; KRAUSMAN, P.R.. Mountain Sheep of North America. Tucson : The University of Arizona Press, 1999. ISBN 978-0-8165-1839-5.
  9. HASS, C. C.. Social status in female bighorn sheep (Ovis canadensis): expression, development, and reproductive correlates. Journal of Zoology (Londýn), 1991, s. 509–523. Dostupné online.
  10. FESTA-BIANCHET, MARCO. Birthdate and survival in bighorn lambs (Ovis canadensis). Journal of Zoology, 1988, s. 653–661. Dostupné online.
  11. a b c FESTA-BIANCHET, M.. Ovis canadensis [online]. https://www.iucnredlist.org/, 2020, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online.
  12. FESTA-BIANCHET, M.. Bighorn sheep. The Smithsonian Book of North American Mammals (Washington, D.C.: The Smithsonian Institution Press), 1999, s. 348–350.
  13. Comprehensive Report Species - Ovis canadensis [online]. web.archive.org, 2009-06-28, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online. Archivované 2009-06-28 z originálu.
  14. VALDEZ, R; KRAUSMAN, PR. Mountain sheep of North America. Tucson : University of Arizona Press, 1999. S. 3–22.
  15. a b Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online. Archivované 2007-10-31 z originálu.
  16. EDWARD H. SAXTON. Saving the Desert Bighorns. Desert Magazine, 1978-03. Dostupné online.
  17. Emblems of Alberta [online]. www.alberta.ca, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. State Symbols & Emblems | Colorado General Assembly [online]. leg.colorado.gov, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online.
  19. Nevada State Animal | Desert Bighorn Sheep [online]. statesymbolsusa.org, [cit. 2022-05-25]. Dostupné online.
  20. STEWART, GEORGE R. JR.. Popular Names of the Mountain Sheep. American Speech (Duke University Press), 1935-12, s. 283–288. Dostupné online.
  21. TUBBS, STEPHENIE AMBROSE; JENKINSON, CLAY STRAUS. The Lewis and Clark Companion: An Encyclopedia Guide to the Voyage of Discovery. [s.l.] : Henry Holt and Company, 2003. ISBN 978-0-8050-6726-2. S. 12–13.
  22. LEWIS, SAMUEL; WILLIAM CLARK. A Map of Lewis and Clark's track across the western portion of North America, from the Mississippi to the Pacific Ocean. [s.l.] : Longman, Hurst, Reese, Orme and Brown, 1814.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bighorn sheep na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]