Ovsište

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°07′11″S 17°07′49″V / 48,1198°S 17,1303°V / 48.1198; 17.1303
Ovsište
miestna časť
Ovsištské námestie.JPG
Ovsištské námestie, obchodné centrum
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava V
Mesto Bratislava
Mestská časť Petržalka
Súradnice 48°07′11″S 17°07′49″V / 48,1198°S 17,1303°V / 48.1198; 17.1303
Poloha v rámci Bratislavy
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Ovsište je bratislavská miestna časť v mestskej časti Petržalka.

Nachádza sa v severovýchodnej časti Petržalky.

Územie Ovsišťa bol pôvodne ostrov, ktorý bol majetkom Pálfiovcov. Nachádzali sa tu polia, nivy, háje. Na mapách bol ostrov označovaný ako Insula Habern, neskôr po maďarsky Zabos. Do druhej polovice 18. storočia ležal na ľavom brehu Dunaja v katastrálnom území vtedajšej obce Prievoz. Potom vtoky do hlavného koryta - Chorvátskeho ramena (Oroszvárskeho) prehradili, upravili hlavný tok Dunaja tak, že ostrov sa dostáva na pravý breh jeho hlavného koryta, kde sa postupne spája s územím Petržalky. Územie katastrálne naďalej patrilo pod Prievoz, a to až do nemeckej okupácie Petržalky 10. októbra 1938. Po oslobodení, v roku 1946 spolu s Petržalkou bolo pričlenené pod Bratislavu.

Pôvodná osada vznikla pri výletnom hostinci, pôvodne hájovni, pred prvou sv. vojnou. V roku 1921 mala 12 domov, v roku 1946 340 domov. V roku 1975 sa začalo ich búranie. Asanácia prebiehala v dvoch etapách. V roku 1975 boli asanované domy smerom od Starého hája po úroveň školy na Kosákovej ulici, v roku 1982 zvyšok obce.

A. Gwerkovej

V obci bolo pomenovaných 25 ulíc. K pomenovaniu ulíc došlo až po roku 1928. Ešte koncom uvedeného roku sa adresa písala: Oberufer (Prievoz), Ovsenná cesta a príslušné číslo domu, napr. 381. To bola adresa neskoršej Ovocnej ulice č. 6. Ulice boli 20. decembra 1950 premenované z dôvodu odstránenia duplicitných názvov ulíc, po pripojení viacerých obcí k Bratislave. Pôvodné názvy vtedy zostali iba uliciam: Májová, Ostrovná, Ovocná, Ovsenná. Z 25 ulíc Ovsišťa po asanácii zostali štyri ulice: Májová, Pobrežná, Sosnová a časť Mäsiarskej ulice premenovali na Klokočovu. Na týchto uliciach nájdeme aj dnes pôvodné domy. Na Klokočovej ulici stojí domček, v ktorom bola do r. 1938 prvá škola v Ovsišti. Tu vyučoval aj spisovateľ Ferdinand Gabaj. V roku 1938 bola postavená budova školy. Stojí dodnes v areáli Ekonomickej univerzity na Dolnozemskej ceste.

V katastrálnom území pôvodnej obce bola poľovnícka strelnica. Dve pôvodné budovy a tri drevené chatky z areálu strelnice môžeme nájsť na Ulici Medveďovej.

Pamiatkou na časy nie tak vzdialené je jazdecký areál Slávie SVŠT. Dočasný areál bol vybudovaný v 60. rokoch vo "Weisgrube", v jame po bývalom futbalovom ihrisku, medzi Sosnovou a Kruhovou ulicou. Terajší areál na konci Májovej ulice bol vybudovaný nadšencami jazdeckého športu na mieste jazera, nazývaného miestnymi "Halasto".

Tam, kde bolo pôvodné Ovsište, je dnes sídlisko Háje, Prístavný most, most Apollo a príjazdové komunikácie k nim. Ovsište má vo svete menovca, dedinka Ovsište sa nachádza v Srbsku, 89 km južne od Belehradu.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Sídlisko Ovsište býva niekedy nesprávne označované Háje III., aj napriek tomu že sa nachádzajú v Ovsišti:

Ulica Marie Curie Sklodowskej, Ulica Alžbety Gwerkovej, Mamateyova, Jankolova, Ulica Medveďovej, Polereckého, Pankúchova, Gettingova, Bulíkova, Blagoevova, Sosnová, Šustekova, Bosákova.