Oxid arzenitý
| Oxid arzenitý | |||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | As2O3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | arzenik | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | biela kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 197,841 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 312,2 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 465 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 3,74 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 1327-53-3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Oxid arzenitý (As2O3) je anorganická dvojprvková zlúčenina, jeden z oxidov arzénu.
Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
V pevnom skupenstve sú známe tri formy: kubická, monoklinická a amorfná. Vo všetkých troch formách, ako aj v roztoku a plynnej fáze sa vyskytuje vo podobe diméru As4O6, izoštruktúrny s (Oxid fosforitý|P4O6). Pri teplote nad 800 °C disociuje na monomér As2O3.
Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pripravuje sa oxidáciou vzdušným kyslíkom pri zvýšenej teplote:
- 4 As + 3 O2 → As4O6
, priemyselne žíhaním rúd arzénu, napr. arzenopyritu, alebo auripigmentu
- 4 FeAsS + 10 O2 → 2 Fe2O3 + As4O6 + 4 SO2
- 2 As2S3 + 9 O2 → As4O6 + 6 SO2
Oxid arzenitý je amfotérny, roztoky majú slabo kyslý charakter. Reakciou s roztokmi hydroxidov alkalických kovov vznikajú príslušné arzenitany. Na rozdiel od oxidu fosforitého, oxid arzeničný vznikne len reakciou so silnými oxidačnými činidlami ako ozón, peroxid vodíka a kyselina dusičná. Redukciou, v závislosti od podmienok, vznikne arzén, alebo až arzán:
- As4O6 + 6 Zn + 24 HNO3 → 4 AsH3 + 12 Zn(NO3)2 + 6 H2O
Oxid arzenitý ako jed[upraviť | upraviť zdroj]
Oxid arzenitý je historicky najviac známy jed. Jeho iné názvy sú arzenik, utrejch, otrušík. Na otravu má priam ideálne vlastnosti – je jedovatý, dobre rozpustný vo vode, bez chuti, bez zápachu, otrava pripomína ochorenie na choleru, ktorá bola v minulosti pomerne častou a smrteľnou chorobou, bol ľahko dostupný ako jed na potkany a šelmy a používal sa pri love kožušinovej zveri.
Smrteľná dávka oxidu arzenitého pre človeka je 1 – 4 mg na kilogram jeho hmotnosti.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Uvažuje sa, že arzenikom bol otrávený Napoleon i slávny americký polárnik Charles Francis Hall, ktorý zomrel počas jeho výpravy za polárny kruh. Asi sa námorníkom už nechcelo mrznúť. Až po mnohých desaťročiach sa zistilo, že arzenikom bol otrávený aj jeden z historicky najslávnejších koní – austrálsky ryšiak Phar Lap.
V roku 1900 sa niekoľko tisíc ľudí v Manchesteri otrávilo na tento jed pitím piva, ktoré bolo vyrobené s použitím vody kontaminovanej arzénovými rudami. Okolo 70 ľudí vtedy prišlo o život.
V Číne bol oxid arzenitý použitý japonskou armádou ako bojový plyn počas druhej svetovej vojny.
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Používa sa pri solarizácii skla – zmene farby skla účinkom svetla počas jeho výroby.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BÁRTA, Milan. Chemické prvky všade okolo nás pre úspešný vstup do štúdia chémie. 1. vyd. Brno : Edika, 2015. ISBN 978-80-266-0815-8. S. 6-7.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Arsenic trioxide na anglickej Wikipédii, Arsen(III)-oxid na nemeckej Wikipédii a Oxid arsenitý na neurčenej Wikipédii.