Oxid olovnato-olovičitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Oxid olovnato-olovičitý
Oxid olovnato-olovičitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec Pb3O4.
Synonymá mínium
Vzhľad jasno-oranžový prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 685,6 g/mol
Teplota topenia 500 °C
Hustota 8,3 g/cm3
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka08 - látka nebezpečná pre zdravie09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H272, H302, H332, H360, H373, H410
Vety EUH EUH?
Vety P P201, P220, P273, P308+313, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Jed Nebezpečná pre životné prostredie
Jed
(T)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R61, R20/22, R33, R50/53, R62
Vety S S53, S45, S60, S61
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
2
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 1314-41-6
Číslo UN 1479
EINECS číslo 215-235-6
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Oxid olovnato-olovičitý (niekedy nazývaný aj mínium) je jasno-oranžový kryštalický alebo amorfný pigment. Chemický vzorec oxidu olovnato-olovičitého je Pb3O4. Používa sa na výrobu batérií, krištáľového skla a hrdziodolnej penetračnej farby.

Štruktúra[upraviť | upraviť kód]

Oxid olovnato-olovičitý má pri izbovej teplote tetragonálnu sústavu, ktorá sa pri teplote 170K (−103,15 °C) mení na rombickú sústavu. Táto zmena ovplyvní iba symetriu kryštálov a mierne ovplyvní medziatómové vzdialenosti a uhly.[1]

Základná bunka tetragonálnej sústavy Pb3O4. (šedá označuje olovo, červená kyslík)

Výroba[upraviť | upraviť kód]

Oxid olovnato-olovičitý sa vyrába kalcináciou oxidu olovnatého s prísunom vzduchu pri teplotách približne 450 °C až 480 °C

6 PbO + O2 → 2 Pb3O4

Oxid olovnato-olovičitý je tiež možné pripraviť pomocou žíhania uhličitanu olovnatého (ceruzitu) s prísunom vzduchu.

6 PbCO3 + O2 → 2 Pb3O4 + 6 CO2

Ďalším spôsobom je žíhanie olovenej beloby

3 Pb2CO3(OH)2 + O2 → 2 Pb3O4 + 3 CO2 + 3 H2O

Ako roztok sa dá Oxid olovnato-olovičitý pripraviť napríklad reakciou olovičitanu draselného a octanu olovnatého.

K2PbO3 + 2 Pb (OCOCH3)2 + H2O → Pb3O4 + 2 KOCOCH3 + 2 CH3COOH

Vlastnosti a reakcie[upraviť | upraviť kód]

Oxid olovnato-olovičitý je takmer nerozpustný vo vode a etylalkohole. Je rozpustný v kyseline chlorovodíkovej, ktorá sa nachádza aj v žalúdku a preto je toxický pokiaľ je prehltnutý. Je takisto rozpustný v kyseline octovej a zriedenej zmesi kyseliny dusičnej a peroxidu vodíka.

Pri zohriatí na teplotu 500 °C sa začne rozkladať na oxid olovnatý a kyslík, pri teplote 580 °C je rozklad hotový.

2 Pb3O4 → 6 PbO + O2

Využitie[upraviť | upraviť kód]

Oxid olovnato-olovičitý je najčastejšie používaný ako pigment do penetračných náterov na železné objekty. Kvôli svojej toxicite ale má limitované využitie. V minulosti bol používaný spolu s ľanovým olejom ako hrubý, dlhotrvajúci anti-korozívny náter. Využíva sa aj v amatérskej pyrotechnike. Najväčšie využitie ale má pri výrobe olovnatého (krištáľového) skla.

Fyziologické efekty[upraviť | upraviť kód]

Keď je oxid olovnato-olovičitý vdýchnutý, dráždi pľúca. Pokiaľ ide o vyššie množstvo obeť pocíti kovovú chuť, bolesť v hrudi a brušnú bolesť. Pokiaľ je prehltnutý, rozloží sa v žalúdočných šťavách čo vedie k otrave. Pri vysokých koncentráciách môže byť absorbovaný aj cez kožu. Dlhodobé vystavenie môže v organizmoch viesť k nahromadeniu zlúčenín olova zo symptómami akútnej otravy olovom. Oxid olovnato-olovičitý je karcinogén pre laboratórne zvieratá, nie je ale potvrdené či má karcinogénne účinky aj na ľudí.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Journal of Solid State Chemistry Science Direct