Oxokatión

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Oxokatión je dvojprvkový derivát oxokyseliny odvodený od nej odčlenením skupiny OH-. Má kladný náboj a končí sa na koncovku -yl. Každý má špecifický názov so základom slova v latinskom alebo gréckom pomenovaní atómu, ktorý nie je kyslíkom.

Oxokyselina Vzorec Pomenovanie Latinské/grécke pomenovanie prvku
HClO2 ClIIIO+ chlorozyl chlório (gr.), chlorum (lat.)
HClO3 ClVO2+ chloryl chlório (gr.), chlorum (lat.)
HClO4 ClVIIO3+ perchloryl chlório (gr.), chlorum (lat.)
H2SO3 SIVO2+ tionyl, sulfinyl thio (gr.), sulphur (lat.)
H2SO4 SVIO22+ sulfuryl, sulfonyl sulphur (lat.)
H2CrO4** CrVIO22+ chromyl chróma (gr.), chromium (lat.)
H2UO4** UVIO22+ uranyl uranium (lat.)
HNO2* NIIIO+ nitrozyl nitrogenium (lat.)
HNO3 NVO2+ nitryl nitrogenium (lat.)
H3PO4 PVO3+ fosforyl fósforos (gr.), phosphorus (lat.)
H2VO3*** VIVO2+ vanadyl vanadium (lat.)
H2CO3* CIVO2+ karbonyl carboneum (lat.)

*     - existuje iba v roztoku
**    - existujú len jej soli
***   - neexistujú ani jej soli

Pomenovanie sa vytvára pomocou genitívu, napr.: NOF - fluorid nitrozylu. Nie je chybou používať aj názvy oxid-solí, ale treba zachovať abecedné poradie na strane aniónov, napr.: NFO - fluorid-oxid dusitý. Takéto pomenovanie však už nevyjadruje chemickú štruktúru látky, lebo v soliach s oxokatiónom sa oxokatión v mriežke vyskytuje sám. Ak by išlo o podvojnú soľ, tak by samostatne bol katión prvku a samostatne príslušné anióny.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]