Pál Gyulai (literárny historik)

	Pál Gyulai
	maďarský literárny historik a kritik, básnik, prozaik, univerzitný profesor
	; Radóné Hirsch Nelly, Gyulai Pál, kresba, Vasárnapi Ujság, 1894, číslo 50.
Osobné informácie
Rodné meno	maď. Gyulai Pál
Narodenie	25. január 1826
	Kluž, Uhorsko
Úmrtie	9. november 1909 (83 rokov)
	Budapešť, Uhorsko
Národnosť	maďarská
Štátna príslušnosť	Uhorsko
Zamestnanie	pedagóg, univerzitný profesor, publicista
Manželka	Mária Szendrey
Vzťahy	Sándor Petőfi (príbuzní po manželke)
Dielo
Žánre	odborná a vedecká literatúra, romány, básne,...
Obdobie	19. storočie
Literárne hnutie	kritický realizmus
Významné práce	Egy régi udvarház utolsó gazdája („Posledný pán starej kúrie“) a Petőfi Sándor és lírai költészetünk („Šándor Petőfi a naša lyrická poézia“)
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Pál Gyulai; (plné texty diel autora)
	Pál Gyulai; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Gyulai Pál (* 25. január 1826, Kluž – † 9. november 1909, Budapešť) bol maďarský literárny historik a kritik, básnik, prozaik, univerzitný profesor, kritik, člen Uhorskej akadémie vied a hornej komory Uhorského snemu šľachtického pôvodu.^[1]

Koncom 50. rokov 19. storočia bol vedúcou osobnosťou kultúrneho a literárneho života Maďarov v Uhorsku.^[2]

Život

Jeho otec bol úradník. Študoval na reformovanom kolégiu v Kluži. Od roku 1845 pôsobil ako vychovávateľ synov sedmohradského šľachtica Jánosa Bethlena. V týchto rokoch uverejňoval básne a novely. Na jar 1848 bol v Kluži jedným z hovorcov revolučnej mládeže. Spolu s Károlyom Szászom a Ferencom Mentovichom vydal zbierku revolučných politických básní pod názvom Nemzeti színek („Národné farby“). Na samotných revolučných udalostiach a bojoch sa však nezúčastnil.^[1]

V roku 1850 začal svoju kritickú činnosť v periodiku Pesti Röpívek. V roku 1853 spolu s Albertom Pákhom redigoval časopis Szépirodalmi Lapok. O rok neskôr (1854) uverejnil v Új Magyar Múzeum svoju literárno-historicky mimoriadne významnú štúdiu Petőfi Sándor és lírai költészetünk („Sándor Petőfi a naša lyrická poézia“).^[1]

V rokoch 1855 až 1856 študoval spolu so svojím žiakom Tamásom Nádasdym v Berlíne, Paríži a Mníchove. Koncom 50. rokov 19. storočia patril už k vedúcim osobnostiam mierneho liberálneho literárneho smeru spojeného s menom Ferenca Deáka. V roku 1859 bol zvolený za korešpondenta Uhorskej akadémie vied (za riadneho člena bol prijatý v roku 1867 a za čestného člena 1906).^[1]

V roku 1858 sa oženil s Máriou Szendreyovou, švagrinou Sándora Petőfiho. V tom istom roku nastúpil ako učiteľ na reformované kolégium v Kľuži, kde zotrval dva roky. Následne pôsobil popri Jánosovi Aranyovi ako pomocný redaktor časopisu Szépirodalmi Figyelő. Do roku 1867 bol tajomníkom Spolku na podporu maďarských spisovateľov a učil na peštianskom reformovanom gymnáziu. Neskôr bol učiteľom na hereckej škole.^[1]

Od roku 1870 pôsobil ako funkcionár v Uhorskej akadémie vied a bol rozhodujúcim hodnotiteľom akademických súťaží. Od roku 1873 redigoval Budapesti Szemle („Budapeštiansky obzor“), od roku 1875 edíciu Olcsó Könyvtár. V rokoch 1876 až 1892 bol profesorom budapeštianskej univerzity, kde bol nástupcom Ferenca Toldyho. Od roku 1879 bol predsedom Kisfaludyho spoločnosti a od roku 1885 členom hornej komory Uhorského snemu. V roku 1899 sa vzdal predsedníctva Kisfaludyho spoločnosti a v roku 1902 odišiel z univerzity. V posledných rokoch života redigoval už len Budapesti Szemle.^[1]

Dielo

Z jeho beletristických diel vyniká Gyulaiho román Egy régi udvarház utolsó gazdája („Posledný pán starej kúrie“)^[2], jedno z prvých diel maďarského kritického realizmu.^[1]^[2] Najtrvalejšie výsledky však dosiahol ako literárny historik a kritik, najmä v zápase o uznanie ľudovo‑národného smeru.^[1]

V roku 1854 vydal štúdiu Petőfi Sándor és lírai költészetünk („Šándor Petőfi a naša lyrická poézia“), v ktorej „obhájil podstatu poézie S. Petőfiho a vymedzil pojem ľudovosti“, čím položil základy ľudovo-národného smeru v maďarskej literatúre.^[2] Po roku 1870 sa v jeho kritických prácach čoraz výraznejšie presadzoval konzervatívny svetonázor.^[1]

Pripravil na vydanie (väčšinou s úvodnými štúdiami a poznámkami) diela Sándora Petőfiho, Mihálya Vörösmartyho, Imreho Madácha, Zsigmonda Keményho, Lászla Aranya a ďalších.^[1]

Referencie

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Gyulai Pál. In: Magyar életrajzi lexikon. Budapest : Akadémiai Kiadó. [Cit. 2026-03-05]. Dostupné online. S. 649 – 650. (po maďarsky)
1 2 3 4 Gyulai, Pál. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2007. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 416.

[MEL-1] 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Gyulai Pál. In: Magyar életrajzi lexikon. Budapest : Akadémiai Kiadó. [Cit. 2026-03-05]. Dostupné online. S. 649 – 650. (po maďarsky)

[Beliana-2] 1 2 3 4 Gyulai, Pál. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2007. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 416.

[1]

[2]