Pál Prónay

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pál Prónay
Pál Prónay
Narodenie2. november 1874
Romhány, Maďarsko
Úmrtiemedzi decembrom 1944 a februárom 1945
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Pál Prónay

Pál Prónay, celým menom Pál Prónay von Tóth-Próna und Blatnicza (* 2. november 1874, Romhány, Maďarsko - † medzi decembrom 1944 a februárom 1945, miesto skonu neznáme); bol veliteľ maďarskej paravojenskej útočnej jednotky Rongyos gárda, ktorú založili v roku 1919 maďarskí dôstojníci vyškolení v elitnej vojenskej akadémii vo Viedni. Okrem toho Prónay si prisvojil aj titul „prezident“ plánovaného „Litavského palatinátu“(Lajtabánszág), ktorý mal nahradiť pomenovanie Burgenland, dovtedajší spolkový štát Rakúska podľa Saintgermainskej zmluvy.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Prónay pochádzal zo severomaďarského rodu nižšej šľachty. Na konci prvej svetovej vojny mal hodnosť majora c.a k. armády. Počas dejinných zmätkov pri rozpade monarchie založil „Národný obranný spolok“ (MOVE - Magyar Országos Véderő Egylet) a pridal sa na stranu regenta Miklósa Horthyho. MOVE bola šovinistická, pravicová a antisemitsky ladená formácia, ktorá organizovala Biely teror majúci za cieľ zlikvidovať boľševickú Maďarskú republiku rád. Prónay bol jedným z veliteľov MOVE. V roku 1919 založil spolu s inými dôstojníkmi Rongyos-gárdu.

V roku 1921 bol zosadený z veliteľskej pozície v Rongyos gárde Mikulášom Horthym, pretože sa svojvoľne vyhlásil za prezidenta plánovaného Litavského palatinátu, ktorý nakoniec nevznikol, lebo Burgenland pripadol Rakúsku.

V roku 1930 vstúpil do politiky medzi pravicovú konzervatívnu opozíciu proti vládnej Horthyho koalícii. Zároveň sa zaradil medzi nacistov a organizoval maďarské fašistické hnutie. V roku 1932 bol označený za neprijateľného a zbavený hodnosti, taktiež odsúdený na šesť mesiacov do väzenia. V roku 1932 bol vyradený z armády ako podplukovník-oberstleutnant.

V roku 1938 bol opäť na čele reaktivovanej Rongyos-gardy. Ako 69-ročný, počas chaosu v roku 1944 v Maďarsku, zoskupil mladých fašistov a likvidoval s touto bojovkou členov židovskej obce v Budapešti a v okolí Balatonu. Ku tomu patrili aj lúpeže majetku obetí. V roku 1944 sa stratil v bitke o Budapešť. Podľa niektorých zdrojov bol zabitý v roku 1945. V roku 2001 bol rehabilitovaný na základe § 3, odst. b zákona Ruskej federácie z 18.10.1991 o "rehabilitácii obetí politických prenasledovaní".

Biely teror v Maďarsku

Horthy a Prónayov tieň[upraviť | upraviť zdroj]

Prónayove zločiny boli nepopierateľné a je otázne, do akej miery mohol zobrať Mikuláš Horthy za ne zodpovednosť. Diskusia vedená po desaťročiach o krutostiach činených Prónayom a zodpovednosti za ne je pochybná, hlavne ak sa vezme do úvahy aj pochybná legálnosť Prónayových funkcií a poverení a jeho svojvoľnosť a ťažká ovládateľnosť. Komunistický režim v období 1945-1989 ho považoval za kriminálnu osobu. Maďarskí historici súhlasia s týmto názorom, odsudzujú obidvoch, Prónaya aj Horthyho za fašistický teror. Vo svetle faktov publikovaného Prónayovho denníka však historici súdia, že to je pokus pošpiniť Horthyho meno. Podobná zložitá situácia je i pri hodnotení množstva obetí bieleho teroru, ktoré sa pohybuje od 1500 do 5000 osôb, avšak je skreslené predošlým červeným terorom Maďarskej republiky rád. Je nepochybné, že Prónay bol nepohodlný a príliš pošpinený zločinom, o ktorom sa medzinárodne vedelo, preto bol pre Horthyho neprijateľný. Na druhej strane však Biely teror v Maďarsku po prvej svetovej vojne a teror Rongyos gardy a Szabadcsapatoku a jeho efekt Horthy využíval pre posilnenie svojej pozície regenta pokiaľ sa dalo.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pál Prónay na anglickej Wikipédii a Pál Prónay na nemeckej Wikipédii.