Pálfiovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pálfiovci
Coa Hungary Family Pálffy.svg
erb rodu Pálfiovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo

Rakúske cisárstvo

České kráľovstvo
Materská dynastiaBakócz
Titulykapitán, župan, strážca uhorskej koruny, predseda Uhorskej komory, veľko ostrihomský prepošt, uhorský kancelár, kráľovsky radca, generál, maršal, krajinský sudca, kráľovsky dvormajster
ZakladateľTomáš Pálfi
Mýtický zakladateľPaul Knoth
Rok založenia
dynastie
16. storočie
Posledná hlava dynastieKarol Maria Pálffy
Rok zániku dynastie1992
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastiestupavská, malacká, pezinská, bratislavská, červenokamenská

Pálfiovci z Erdődu (staršie Pálffyovci; základný tvar: Pálfi, staršie Pálffy) bol jeden z najznámejších aristokratických rodov v Uhorsku. Vo svojich začiatkoch bol zrejme len nevýraznou líniou rodu Bakócz, ktorý získal šľachtický titul a erb až v roku 1459. Z určitosťou vieme povedať že Pavol Pálffy sa zosobášil s Klárou Bakocziovou a vtedy vyženil erb s prídomkom podľa majetkov de Erdőd (Arded v Rumunsku).[1]

Dejiny rodu[upraviť | upraviť kód]

Ide o pomerne mladý rod, ktorý sa do popredia dostal v prvej polovici 16. storočia hneď na počiatku vlády Habsburgovcov v Uhorsku. V roku 1526 v bitke pri Moháči zahynul nielen český a uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, ale aj mnoho príslušníkov vysokého kléru a uhorskej šľachty. Medzi šľachticmi, ktorí v bitke zahynuli, bol aj Vavrinec Pálfi. Jeho potomkovia sa po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón priklonili na stranu nového panovníka a habsburskému rodu zostali verní až do zániku Rakúsko-Uhorska.[1]

V tieni Habsburgovcov získali Pálfiovci ako pôvodne zemiansky rod najskôr titul barónov, na prelome 16. a 17. storočia grófsky titul a v 19. storočí získali dve vetvy právo užívať titul kniežací. Genealógia rodu je veľmi komplikovaná, rod sa bohato rozvetvil. V 18. storočí prišlo k dvom veľkým deľbám majetku: počas prvej deľby sa v roku 1707 rod rozdelil na dve veľké vetvy – staršiu vetvu, ktorej zakladateľom sa stal gróf Mikuláš Jozef Pálfi (1657 – 1732) s manželkou Katarínou Alžbetou, rod. Weichsovou, a mladšiu vetvu, ktorú založil Mikulášov brat – gróf Ján Bernard Pálfi (1663 – 1751) s manželkou grófkou Annou Teréziou, rod. Coborovou. V roku 1735 prebehla druhá deľba majetku a výsledkom rodinnej dohody bolo rozdelenie staršej vetvy rodu na tri samostatné línie, ktoré vytvorili vnukovia Mikuláša Jozefa Pálfiho: Mikuláš Jozef Pálfi (1710 – 1773) s manželkou Annou Sidóniou, rod. Althanovou sú zakladateľmi malackej línie, Leopold Štefan Pálfi (1716 – 1773) s manželkou Máriou Jozefínou, rod. Waldsteinovou založili stupavskú líniu a Rudolf Jozef Pálfi (1719 – 1768) s manželkou Máriou Eleonórou, rod. Kaunitz-Rietbergovou založili červenokamenskú líniu staršej vetvy rodu. Tieto línie nesú mená podľa lokalít, ktoré boli ich hlavnými sídlami.[2][1]

Na hrade Červený Kameň sídlila trvalo červenokamenská línia. Tento hrad bol prvým rodovým majetkom Pálfiovcov a postavenie hlavného sídla celého rodu si udržal až do roku 1945. Hrad Pálfiovci získali v roku 1583 a rodinou bol trvale obývaný od roku 1588, kedy bola ukončená jeho prestavba na reprezentatívne sídlo. Prvým vlastníkom z pálfiovského rodu bol rábsky hrdina Mikuláš Pálfi (1552 – 1600) s manželkou Máriou Magdalénou, rod. Fuggerovou. Posledný vlastník, gróf Karol Maria Pálfi (1905 – 1992) hrad Červený Kameň opustil na konci marca 1945 spolu s matkou.[3][4]

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť kód]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[1]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 50 - 51.
  2. VON WURZBACH, Constantin. Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Viedeň : Kaiserlich-königliche Hof- und Staatsdruckerei, 1870. Dostupné online. Kapitola Pálffy, die Fürsten und Grafen, Wappen, s. 218.
  3. BROUCEK, Peter. Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950. Zväzok 7. Viedeň : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1978. Dostupné online. ISBN 3-7001-0187-2. S. 300.
  4. HUPKO, Daniel; JANÁČKOVÁ, Ivana; TIHÁNYI, Jozef. Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 - 1948. druhé opravné vydanie. vyd. Komárno : KT, 2012. ISBN 978-80-8056-690-6. S. 204.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • HUPKO, Daniel - JANÁČKOVÁ, Ivana - TIHÁNYI, Jozef. Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948. Druhé, opravené vydanie. Komárno: Vydavateľstvo KT, 2012, 204 s. ISBN 978-80-8056-690-6
  • Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu. Zborník z vedeckej konferencie z roku 2003 v Bratislave. Zostavili Fundárková Anna, Pálfy Géza (eds.). ISBN 80-88880-55-6

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pálfiovci

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]