Pôvabnica fialová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pôvabnica fialová
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lepista nuda
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pôvabnica fialová (Lepista nuda) je jedlá huba z čeľade čírovkovitých (Tricholomataceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Klobúk je 6 – 15 cm široký, za mladi klenutý, s podvinutým okrajom, neskôr plochý. Na povrchu je najprv sýtofialový, potom hnedofialový alebo bledofialový, za suchého počasia až bledookrový, hladký, holý a málo hygrofánny. Lupene sú 6 – 10 mm široké, husté, pri hlúbiku zúbkom vykrojené, za mladi sýtofialové, neskôr hnedastookrové až mäsovohnedasté. Hlúbik je 50 – 100 mm vysoký a 12 – 30 mm hrubý, valcovitý, dolu zhrubnutý, najprv fialový, neskôr sivomodrý, napokon takmer sivobelavý, pozdĺžne vrastene vláknitý, na báze fialovo plstnatý. Dužina je za mladi fialová a tvrdá, neskôr mäkne. Má príjemnú chuť a vôňu. Výtrusy sú elipsovité, jemne bradavičnaté, bezfarebné, veľké 7–9 × 4–5,5 μm. Výtrusný prach je za čerstva biely s okrovoružovým odtieňom, po vyschnutí je ružový odtieň tmavší.[1]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Rastie najmä v teplejších oblastiach od konca septembra do novembra (často ju môžeme zbierať aj v decembrových mrazoch[2]) v listnatých i v ihličnatých lesoch, ale aj v záhradách, parkoch a alejách (často v čarovných kruhoch, v početných skupinách.[1]). Vyskytuje sa hlavne tam, kde je dostatok humusu, cez ktorý podhubie prerastá tak, že chumáče substrátu zostávajú aj na vytrhnutej plodnici. Výnimočne sa plodnice objavia aj na jar, alebo rastú spolu s niektorými inými jesennými hubami.[3] U nás je všeobecne rozšírená v nížinách i horách.[4]

Praktický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Je to veľmi hojne vyskytujúca sa huba, ktorá sa ľahko čistí, na jeseň ju hmyz napáda málo, veľmi sa nekazí, a preto znáša aj dlhšiu dopravu. Zúžitkovať možno aj celkom zamrznuté plodnice, ak sa už pred zamrznutím nepokazili a keď sa hneď po rozmrazení spracujú.[2] Pôvabnica fialová jedna z najchutnejších jesenných húb, vhodná na akúkoľvek úpravu (úpravu za čerstva, nakladanie do octového nálevu, sušenie). V surovom stave sa neodporúča jesť, pretože obsahuje hemolyzín, ktorý zapríčiňuje rozpúšťanie farbiva v červených krvinkách.[4] Táto látka je však termolabilná, preto je dobre uvarené alebo podusené jedlo z pôvabnice neškodné.[2][4] Pôvabnica fialová účinkuje proti infekčným baktériám a kvasinkám, tiež znižuje hladinu cukru v krvi, preto je vhodnou hubou predovšetkým pre diabetikov.[5]

Možnosť zámeny[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosť zámeny s inými hubami je málo pravdepodobná. Podobná je jej jedlá pôvabnica dvojfarebná, ktorá však rastie mimo lesa a má fialový len hlúbik.[6] Nanajvýš ju tiež možno zameniť za niektorý pavučinovec (Cortinarius) fialovej farby. Pavučinovce však majú hnedohrdzavý výtrusný prach, pavučinovú plachtičku a často nepríjemne páchnu.[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 202.
  2. a b c Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 276.
  3. a b Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 149.
  4. a b c Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 224.
  5. iReceptář.cz, Čirůvka fialová účinkuje proti infekčním bakteriím i kvasinkám [1]
  6. Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 222.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]