Pľaša (potok)
| Pľaša | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Snina |
| Obce | Runina, Stakčín, Topoľa |
| Sútok zdrojníc | Runina |
| - poloha | Saganovec |
| - výška | 511 m |
| - súradnice | 49°05′12″S 22°22′59″V / 49,0867°S 22,3830°V |
| Ústie | Ulička |
| - poloha | Topoľa |
| - výška | 454 m |
| - súradnice | 49°04′24″S 22°22′38″V / 49,0734°S 22,3772°V |
| Dĺžka | 1,8 km |
| Rád toku | VIII. |
| Číslo hydronyma | 4-30-05-3842 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pľaša[1] je potok v regióne Zemplín v subregióne Horný Zemplín, na území obcí Runina, Stakčín a Topoľa v okrese Snina v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Bukovské vrchy. Ústi do Uličky. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku 1,8 km. Rád toku VIII.
Sútok zdrojníc
[upraviť | upraviť zdroj]Pľaša sa začína sútokom zdrojníc v lesnom extraviláne v 511 m n. m. v západnej časti územia obce Runina v okrese Snina v Prešovskom kraji, východne od vrchu Saganovec so 796 m n. m., v blízkosti hranice medzi obcami Runina a Stakčín. Severozápadná zdrojnica pramení v 625 m n. m. na území obce Stakčín v katastrálnom území Ruské v lesnom extraviláne na severovýchodnom svahu vrchu Saganovec; má dĺžku 1,7 km. Severovýchodná zdrojnica pramení v 993 m n. m. v severnej časti územia obce Runina, vo vzdialenosti 0,02 km od hranice s obcou Stakčín a vo vzdialenosti 0,45 km od slovensko – poľskej štátnej hranice v lesnom extraviláne na juhovýchodnom svahu vrchu a lesa Pľaša (vrch) s 1 163 m n. m.; má dĺžku 3,3 km (čiže zdrojnica je dlhšia ako samotný tok od sútoku zdrojníc po ústie).
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Pľaša tečie od sútoku zdrojníc južným smerom cez lesný extravilán územím obce Runina, v 502 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok odvodňujúci severozápadné svahy lesa Rynta, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Vyšná mláka, v 469 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok a zároveň vteká na hranicu medzi obcami Runina a Topoľa. V dĺžke 0,1 km tečie po obecnej hranici, vteká na územie obce Topoľa, v 459 m n. m. priberá Verbľačí potok ako ľavostranný prítok, podteká cestu z Runiny do Topole, v lesnom extraviláne premiešanom s lúkami na území Topole ústi do Uličky ako jej pravostranný prítok. Ulička ďalej ústi do Uhu.[2][3] Pľaša patrí do okresu Snina v Prešovskom kraji. Začína sa, preteká a ústi do vodného toku Ulička na území obcí Runina a Topoľa a jeho severozápadná zdrojnica pramení a preteká cez územie obce Stakčín. Pramenná oblasť oboch zdrojníc leží na území národnej prírodnej rezervácie Pľaša. Vodný tok sa nachádza v geomorfologickom celku Bukovské vrchy v geomorfologickom podcelku Bukovce[4][5]. Má prítok Verbľačí potok a dva bezmenné prítoky; obidve zdrojnice vodného toku sú bohaté na prítoky[6].
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Hydronymum Pľaša má pôvod v názve vrchu a lesa Pľaša s 1 163 m n. m., územie ktorého odvodňujú obidve zdrojnice vodného toku Pľaša. Názov vrchu bol bez zmeny prenesený na vodný tok. Motivácia pomenovania vrchu Pľaša vychádzala z miestnej lokálnej podoby názvu s významom miesto bez stromového porastu v lese, na kopci o čom svedčí i súčasná terénna podoba vrchu. Porovnaj aj toponymá Plešivec, Pleš, Pliešovce, Plechotice, Plešivá, Plešiny; aj v širšom slovanskom jazykovom priestore je značný počet toponým zo slovného základu pleš-[7]. Názov vodného toku Pľaša vo význame potok odvodňujúci aj územie bez stromového porastu má podobu jednočlenného hydronyma ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[8]. Názov vodného toku Pľaša bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Pľaša je jedinečným hydronymom (august 2025).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [cit. 2025-08-16.
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1423/1993 z 28.7.1993. 121 s. S. 58. ISBN 80-85672-05-7.
- ↑ Priebeh Pľaše v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [nefunkčný odkaz] [cit. 2025-08-26]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [cit. 2025-08-24
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 126, 127. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2025-08-22]. Dostupné online.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (48). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 6, ISSN 0023-5202. S. 333 - 335. Dostupné online [cit. 2025-08-26.]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 98. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).