Pažiť (okres Partizánske)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pažiť
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Partizánske
Región Horná Nitra
Vodný tok Drahožica
Nadmorská výška 200 m n. m.
Súradnice 48°37′54″S 18°25′55″V / 48,631667°S 18,431944°V / 48.631667; 18.431944
Rozloha 3,06 km² (306 ha) [1]
Obyvateľstvo 503 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 164,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1351
Starosta Slavka Súlovská[3] (nezávislá)
PSČ 958 03 (pošta Partizánske 1)
ŠÚJ 505323
EČV (do r. 2022) PE
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Pažiť 78
958 03 Pažiť
E-mailová adresa info@obecpazit.sk
Telefón 7485211
Fax 7485211
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pažiť
Webová stránka: obecpazit.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pažiť je obec na Slovensku v okrese Partizánske. Starostkou obce je Mgr. Slavka Súlovská

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza pekáreň, kovovýroba a výroba nábytku.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov obce sa v posledných rokoch mierne zvyšuje stavbou nových rodinných domov. Obyvatelia obec vyhľadávajú kvôli blízkosti mesta Partizánske.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Na Hradisku bolo osídlenie v staršej dobe bronzovej a halštattskej, pod ním žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a keltsko-dácka osada. Obec sa spomína v roku 1351, keď ju kráľ daroval zemanom z Baračky, ktorí ju v roku 1395 darovali lefantovským paulínom. Názov obce je doložený z roku 1351 ako Pasyth, z roku 1396 ako Pasych, z roku 1808 ako Pažiť, maďarsky Pázsit.

V roku 1527 patrila panstvu Topoľčany, v roku 1601 Dóczyovcom, v druhej polovici 19. storočia tu získal lesný majetok rod Thonet, koncom 17. storočia časť patrila rodine Hunyadyovcov, Rudnayovcov, Kubínyiovcov, Bošányovcov. V roku 1536 mala obec 8 port, v roku 1601 mala 14 domov, v roku 1715 mala 8 daňovníkov, v roku 1828 mala 20 domov a 123 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR obyvatelia pracovali väčšinou v poľnohospodárstve, neskôr v závode v Partizánskom. Od roku 1938 sa tu vyvíjala činnosť ilegálnej organizácie Komunistickej strany Československa.

Mohelnica je osada, ktorá sa spomína v roku 1828.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.