Pakt proti Kominterne

Japonský veľvyslanec menom Kintomo Mušanokódži spolu s Joachimom von Ribbentropom počas oficiálneho podpisu Paktu proti Kominterne.

Pakt proti Kominterne bol diplomatický dokument, ktorý bol oficiálne uzavretý dňa 25. novembra roku 1936 medzi štátnymi diplomaciami Nacistického Nemecka a Japonského cisárstva v meste Berlín. Samotný pakt bol vytvorený a ratifikovaný na báze najkrajnejšieho antikomunizmu. Deklaroval jasnú spoluprácu medzi fašistickými signatármi proti Kominterne ale aj opatrenia proti jej pôsobeniu. Okrem toho bol zahraničnej politike charakteristický ako tvrdá protisovietska línia. Po uzavretí paktu tak dôsledne vznikol v období 30. rokov 20. storočia politický blok agresívnych štátov.

Nemecko-japonská zmluva o paktu proti Kominterne zo dňa 25. novembra roku 1936.

Predohra

Počiatkom 30. rokov 20. storočia sa vytvárali predpoklady pre nemecko-japonské spojenectvo. Svetová hospodárska kríza postihla veľmi tvrdo jednak územie Nemecka ale aj Japonska. Obidve krajiny tak dôsledne hľadali východisko z tejto žalostnej situácie prostredníctvom fašizácie a zahraničnej expanzie. Táto politika napokon viedla k silnému antikomunistickému zbližovaniu.

Obavy zo sovietskej moci

V auguste roku 1936 vypracovala japonská vláda na čele s premiérom Kókim Hirotom (* 1878 – † 1948) program politických opatrení pre nasledujúce obdobie. Hirotov politický program predpokladal jasné presadenie japonských pozícii na pôde ázijského svetadielu a zároveň vylúčenie sovietskej hrozby so severného územia.

Spojenci v Európe

Medzitým fašistické krajiny v Európe si počínali vo svojich expanzívnych plánoch stále úspešnejšie. Nemecko a Taliansko spájal spoločný dobyvačný plán. Vznikli tak predpoklady pre vybudovanie agresívnej osi Berlín-Rím, pričom práve ríšsky führer Adolf Hitler a Benito Mussolini ako taliansky il duce plánovali už dlhší čas.

V októbri roku 1936 rokoval minister zahraničných vecí Talianska menom Galeazzo Ciano spolu s Hitlerom a Mussolinim v Berlíne. Rokovanie sa skončilo dňa 25. októbra roku 1936 a to podpísaním oficiálnej dohody medzi Talianskom a Nemeckom. Fašistické veľmoci sa tak dohodli na vymedzení sfér hospodárskej expanzie na Balkánskom polostrove a v Podunajsku. Navyše bola dosiahnutá dohoda o podpore španielskych pučistov. Os Berlín-Rím stanovila pozície pre ozbrojené akcie fašistických krajín v medzinárodnom meradle.

Prípravy pre vojnu viedli Nemecko a Taliansko spoločne. Po takmer mesiaci sa však ukázalo, že dobyvačné plány z Berlína a Ríma sa stretli s plným súhlasom takisto v Tokiu.

Spoločné politické záujmy s ďalšími agresormi

Hirotova vláda v Japonskom cisárstve napokon prekročila hranice Ázie na diplomatickom poli a to politickým zblížením s najvyššími predstavenými z Nacistického Nemecka.

Napriek tomu, že Adolf Hitler (* 1889 – † 1945) ako nemecký ríšsky vodca (führer) dosiahol v územnej expanzii v Európe významné úspechy v zbrojení Nemecka proti Versaillskej zmluve, z hľadiska dlhodobého plánovania mal v úmysle podniknúť vojenské ťaženie smerom do oblasti východnej Európy, aby mohol na úkor Sovietskeho zväzu získať takpovediac životný priestor (Lebensraum) pre Nemecko.

Počas presadenia tohto plánu sa Adolf Hitler odvrátil ideovo od rasovej doktríny a nadviazal diplomatické styky s Japonským cisárstvom, ktoré považovalo Sovietsky zväz za veľkého konkurenta v oblasti Ďalekého východu.

Konečná ratifikácia a znenie dohody

Dňa 25. novembra roku 1936 bol oficiálne podpísaný Pakt proti Kominterne v Berlíne a to medzi diplomaciou Nemecka a Japonského cisárstva.

Jasne deklarovaným cieľom paktu bolo rozdrvenie moci Kominterny. Spoločné antikomunistické myšlienky označovali u nemeckých a japonských politikov za úhlavného nepriateľa práve Sovietsky zväz. V ich očiach bola sovietska politika, ktorá sídlila v Moskve, hodná pre zavrhnutie.

Pakt proti Kominterne neobsahoval presne formulovaný záväzok ani vojenskú konvenciu. Skutočným cieľom než nepriateľstvo voči komunistickej politike bolo rozdelenie sveta do sfér vplyvu a to na úkor rozvrátenia Sovietskeho zväzu.

Konečné znenie textu bolo na návrh japonskej diplomacie upravené tak, že povinnosti obidvoch zúčastnených strán sa obmedzili na výmenu informácii o činnosti Kominterny a na spoločný boj proti nej. Pakt navyše obsahoval tajnú doložku, v ktorej bolo citované to, že je namierený predovšetkým proti Sovietskemu zväzu.

Preambula tajnej doložky paktu obsahovala text o demagogických úvahách, ktoré sa týkali „nebezpečenstva“, ktoré im hrozilo zo strany „svetového komunizmu“.

Článok I. stanovoval to, že v prípade „nevyprovokovaného útoku alebo nebezpečenstva útoku Sovietskeho zväzu na jednu z nich nepodniknú nič, čo by iba uľahčovalo situáciu ZSSR“ a okamžite začali prerokovávať opatrenia na ochranu svojich spoločných záujmov.

Článok II. odporúčal „ktorémukoľvek tretiemu štátu, ktorého vnútorný mier je ohrozovaný činnosťou Kominterny, podniknúť obranné opatrenia v duchu tejto dohody“. Obidve strany sa zaväzovali vykonať drastické opatrenia takisto „proti osobám, ktoré priamo alebo nepriamo pôsobili vnútri krajiny alebo v zahraničí v prospech“ Komunistickej internacionály.

Obidve strany si sľúbili vzájomné poskytovanie informácií o pôsobení Komunistickej internacionály a v tesnej spolupráci viesť boj proti nej.

Nemecko a Japonsko sa počas piatich rokov ako obdobia platnosti zmluvy zaväzovali „neuzatvárať so ZSSR bez vzájomného súhlasu žiadne politické dohody, ktoré by odporovali duchu tejto zmluvy.“

Nový spojenec paktu

Dňa 6. novembra roku 1937 sa k Paktu proti Kominterne pridalo takisto fašistické Taliansko. Pakt bol veľkou výstrahou pre britské, francúzske ale aj americké záujmy v oblasti Ďalekého východu. Iniciátor paktu menom Joachim von Ribbentrop sa spoliehal na to, že japonská geopolitická expanzia odvedie pozornosť britskej zahraničnej politiky do zámoria, čím prinúti diplomaciu v Londýne tolerovať nemecké požiadavky.

Spojenecký blok Nemecka, Talianska a Japonska zohral kľúčovú úlohu v rozpútaní Druhej svetovej vojny.

Literatúra

• AGNE, Marie et al., (1994). Dějiny 20. století : encyklopedie politického, ekonomického a kulturního dění. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1994. ISBN 80-204-0403-1.
• JORDAN, David - WIEST, Andrew. (2004). 2. vyd. Atlas druhej svetovej vojny. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o. ISBN 978-80-7451-558-3.
• MORAVCOVÁ, Dagmar et al., (1994). Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. ISBN 80-85241-70-6.
• VASILJEVOVÁ, Zdeňka, (1986). Dějiny Japonska. Praha: Nakladatelství Svoboda.

Pozri aj

• Os Berlín-Rím
• Pakt Ribbentrop-Molotov
• Pakt troch veľmocí

Zdroj

• SEMEN, Aleksandrovič Gonionskij et al. (1967). Dějiny diplomacie III. 2. prepracované a doplnené vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda.