Palais Coburg
| Palais Coburg | |
 Palais Coburg vo Viedni | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Sloh | klasicizmus |
| Architekt | Karl Schleps, Adolf Korompay |
| Výstavba | 1840 – 1845 |
| Majiteľ | |
| Súčasný majiteľ | Peter Pühringer |
| Ďalší majitelia | Ferdinand Sasko-cobursko-gothajský |
| Poloha | |
| Adresa | Coburgbastei 4, Viedeň |
| Súradnice | 48°12′21″S 16°22′36″V / 48,20579101048803°S 16,376714963104217°VSúradnice: 48°12′21″S 16°22′36″V / 48,20579101048803°S 16,376714963104217°V |
  | |
Palais Coburg je neskoroklasicistický mestský palác v 1. obvode, dokončený v roku 1845.[1] Nachádza sa na adrese Coburgbastei 4 a bol tam postavený na Braunbastei, zvyšku viedenských bášt postavených v 16. a 17. storočí a zbúraných v 19. storočí.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]19. storočie
[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodný návrh z roku 1839 pre objednávateľa Ferdinanda Juraja Augusta zo Saxe-Coburg-Saalfeld-Koháry vytvoril viedenský architekt Karl Schleps. Po jeho smrti v roku 1840 palác o päť rokov dokončil stavebný majster Adolf Korompay. Pozemok sa dostal do vlastníctva Coburgovcov sobášom Ferdinanda s Máriou Antoniou Gabrielou von Koháry.
Samostatne stojace stĺpy v strednej časti fasády vyslúžili budove ľudovú prezývku Spargelburg („Špargľový hrad“). Na stupne všetkých schodísk, najmä na monumentálne veľké schodisko a nosné architektonické prvky, bol použitý biely, veľmi tvrdý Kaiserstein z Kaisersteinbruchu.
Po dokončení bol palác až do revolučného roku 1848 neobývaný. V roku 1849 sa doň nasťahoval August Sasko-cobursko-gothajský s manželkou Clementine d'Orléans. Časti paláca upravili na bytový dom a prenajímali ich. Zariadili aj reprezentačné miestnosti 1 Horné poschodie s insígniami francúzskej kráľovskej rodiny a rodu Sasko-cobursko-gothajských. V roku 1864 bola dokončená figurálna koruna na strednom rizalite.
20. storočie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1945 poškodili budovu bomby.
Od roku 1945 do roku 1955 boli v Palais Coburg umiestnené ruské okupačné jednotky a od roku 1955 do roku 1997 si dve poschodia prenajali Rakúske spolkové dráhy (ÖBB). Poslednou majiteľkou rodu Sasko-coubursko-gothajsko-koháriovcov bola Sarah Aurelia, rod. Hálaszová, ktorá tam žila až do svojej smrti v roku 1994, no v roku 1978 ju predala realitným maklérom. Po konkurze majiteľa sa dostala do majetku Länderbank, od ktorej ju v roku 1997 získal viedenský podnikateľ a správca majetku Peter Pühringer.
21. storočie
[upraviť | upraviť zdroj]Nový majiteľ palác v rokoch 2000 až 2003 rozsiahlo zrekonštruoval po tom, čo veľmi schátral. Dnes sa v Palais Coburg okrem sídla Pühringerovej spoločnosti nachádza luxusný hotel Palais Coburg Residenz a dve reštaurácie[2] vrátane gurmánskej reštaurácie Silvio Nickol, ktorá je ocenená dvomi Michelinskými hviezdami.
Niekoľkokrát sa tu uskutočnili rokovania o iránskom jadrovom programe s ministrami zahraničných vecí vetovaných mocností OSN a Nemecka.[3] 14. júla 2015, po 13 rokoch jadrového sporu s Iránom, došlo po troch týždňoch rokovaní v Palais Coburg k dohode s EÚ, piatimi mocnosťami veta OSN a Nemeckom.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Geschichte | Palais Coburg [online]. [Cit. 2019-09-17]. Dostupné online.
- ↑ diePresse.com – Das zweite Haus der Stadt. Článok z 14. apríl 2018, dátum prístupu am 14. apríl 2018.
- ↑ Wiener Atomgespräche mit dem Iran vorerst gescheitert [online]. derStandard.at: 2014-11-25, [cit. 2017-12-06]. Dostupné online.
- ↑ derStandard.at – Historische Einigung bei Atomverhandlungen mit Iran in Wien erzielt. Článok z 14. júla 2015, získané 14. júla 2015.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Günter Fuhrmann: Haus der Könige. Das Wiener Palais Coburg, Amalthea Signum, Viedeň, 2018, ISBN 978-3-99050-121-4
- Günter Fuhrmann, Maria Mustapic: Die Geheimnisse der Inneren Stadt, Metro Verlag, Viedeň, 2017, ISBN 978-3-99300-285-5
- Klaus-Peter Högel, Richard Kurdiovsky: Das Palais Coburg, Brandstätter Verlag, Viedeň, september 2003, ISBN 3-85498-300-X
- Helmuth Furch: Kaiserstein in Wiener Bauten, 300 Beispiele, c komunikácii s Museums- und Kulturverein Kaisersteinbruch, č. 59, s. 33, december 2000, ISBN 978-3-9504555-3-3 .
- Barbara Dmytraszová. Die Ringstraße. Amalthea, Viedeň, 2008, ISBN 978-3-85002-588-1 .
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Palais Coburg
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Webová stránka hotela Palais Coburg
- Palais Coburg. V: burgen-austria.com. Martin Hammerl
- planet-vienna.com – Palais Coburg
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Palais Coburg na nemeckej Wikipédii.