Preskočiť na obsah

Palais Coburg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Palais Coburg
Palais Coburg vo Viedni
Palais Coburg vo Viedni
Základné údaje
Slohklasicizmus
ArchitektKarl Schleps, Adolf Korompay
Výstavba1840 – 1845
Majiteľ
Súčasný majiteľPeter Pühringer
Ďalší majiteliaFerdinand Sasko-cobursko-gothajský
Poloha
AdresaCoburgbastei 4, Viedeň
Súradnice48°12′21″S 16°22′36″V / 48,20579101048803°S 16,376714963104217°V / 48.20579101048803; 16.376714963104217Súradnice: 48°12′21″S 16°22′36″V / 48,20579101048803°S 16,376714963104217°V / 48.20579101048803; 16.376714963104217
Viedeň: Palais Coburg

Palais Coburg je neskoroklasicistický mestský palác v 1. obvode, dokončený v roku 1845.[1] Nachádza sa na adrese Coburgbastei 4 a bol tam postavený na Braunbastei, zvyšku viedenských bášt postavených v 16. a 17. storočí a zbúraných v 19. storočí.

19. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na mesto s Palais Coburg v 19. storočí. storočí, Carl Wenzel Zajicek, Rakúska národná knižnica
Detail erbu na streche
Veľké schodisko v paláci

Pôvodný návrh z roku 1839 pre objednávateľa Ferdinanda Juraja Augusta zo Saxe-Coburg-Saalfeld-Koháry vytvoril viedenský architekt Karl Schleps. Po jeho smrti v roku 1840 palác o päť rokov dokončil stavebný majster Adolf Korompay. Pozemok sa dostal do vlastníctva Coburgovcov sobášom Ferdinanda s Máriou Antoniou Gabrielou von Koháry.

Samostatne stojace stĺpy v strednej časti fasády vyslúžili budove ľudovú prezývku Spargelburg („Špargľový hrad“). Na stupne všetkých schodísk, najmä na monumentálne veľké schodisko a nosné architektonické prvky, bol použitý biely, veľmi tvrdý Kaiserstein z Kaisersteinbruchu.

Po dokončení bol palác až do revolučného roku 1848 neobývaný. V roku 1849 sa doň nasťahoval August Sasko-cobursko-gothajský s manželkou Clementine d'Orléans. Časti paláca upravili na bytový dom a prenajímali ich. Zariadili aj reprezentačné miestnosti 1 Horné poschodie s insígniami francúzskej kráľovskej rodiny a rodu Sasko-cobursko-gothajských. V roku 1864 bola dokončená figurálna koruna na strednom rizalite.

20. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1945 poškodili budovu bomby.

Od roku 1945 do roku 1955 boli v Palais Coburg umiestnené ruské okupačné jednotky a od roku 1955 do roku 1997 si dve poschodia prenajali Rakúske spolkové dráhy (ÖBB). Poslednou majiteľkou rodu Sasko-coubursko-gothajsko-koháriovcov bola Sarah Aurelia, rod. Hálaszová, ktorá tam žila až do svojej smrti v roku 1994, no v roku 1978 ju predala realitným maklérom. Po konkurze majiteľa sa dostala do majetku Länderbank, od ktorej ju v roku 1997 získal viedenský podnikateľ a správca majetku Peter Pühringer.

21. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

Nový majiteľ palác v rokoch 20002003 rozsiahlo zrekonštruoval po tom, čo veľmi schátral. Dnes sa v Palais Coburg okrem sídla Pühringerovej spoločnosti nachádza luxusný hotel Palais Coburg Residenz a dve reštaurácie[2] vrátane gurmánskej reštaurácie Silvio Nickol, ktorá je ocenená dvomi Michelinskými hviezdami.

Niekoľkokrát sa tu uskutočnili rokovania o iránskom jadrovom programe s ministrami zahraničných vecí vetovaných mocností OSN a Nemecka.[3] 14. júla 2015, po 13 rokoch jadrového sporu s Iránom, došlo po troch týždňoch rokovaní v Palais Coburg k dohode s EÚ, piatimi mocnosťami veta OSN a Nemeckom.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Geschichte | Palais Coburg [online]. [Cit. 2019-09-17]. Dostupné online.
  2. diePresse.com – Das zweite Haus der Stadt. Článok z 14. apríl 2018, dátum prístupu am 14. apríl 2018.
  3. Wiener Atomgespräche mit dem Iran vorerst gescheitert [online]. derStandard.at: 2014-11-25, [cit. 2017-12-06]. Dostupné online.
  4. derStandard.at – Historische Einigung bei Atomverhandlungen mit Iran in Wien erzielt. Článok z 14. júla 2015, získané 14. júla 2015.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Palais Coburg na nemeckej Wikipédii.