Pamätník Tomáša Baťu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Pamätník Tomáša Baťu je budova architekta Františka Lydie Gahury. Otvorená bola rok po smrti Tomáša Baťu. Je jednou z najhodnotnejších pamiatok zlínskeho konštruktivizmu a vrcholom fenoménu baťovskej architektúry.

Filozofia výstavby[upraviť | upraviť kód]

Architektonický koncept pamätníka je hranol umiestnený vo viditeľnej polohe nad mestom, v osi stúpajúceho parku. Priestor tvorený modulmi zlínskeho skeletu s rozmermi 6,15 × 6,15 m, hladký translucentný plášť. Za ním osudový Junkers F 13, v ktorom Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul.

Baťov dvorný architekt redukoval objekt pamätníka na tri základné materiály zlínskej architektúry – betón, oceľ a sklo. Využitie štandardizovaného skeletu na vytvorenie priestoru stĺpovej siene a zároveň otvoreného trojlodia, premenlivá výška a rozptýlené prirodzené svetlo priblížili oslobodený zlínsky konštruktivizmus k sakrálnym stavbám. Bez toho, aby bolo použité historizujúce tvaroslovie.

Pamätník bol postavený bez akéhokoľvek technického a hygienického zázemia. Čistota riešenia mohla vyniknúť aj vďaka tomu, že objekt bol v podstate skleníkom bez vykurovania, prívodu vody a toaliet. Stavbu do desiatich rokov po dokončení navštívilo pol druha milióna ľudí. V 50. rokoch bol však pamätník prestavaný na koncertnú sála a galériu, čím značne utrpeli jeho architektonické kvality. Meno Tomáša Baťu malo byť vymazané.[1]

Rekonštrukcia[upraviť | upraviť kód]

Pri úvahách o obnove Pamätníku Tomáša Baťu sa uvažovalo v európskych a celosvetových súvislostiach. Závery odbornej konferencie z októbra 2006 zneli jednoznačne – navrátiť Pamätníku jeho pôvodnú podobu a ideovú funkciu s tým, že využitie má byť prispôsobené stavbe. V priebehu rokov 2012 až 2014 vznikla na ich základe architektonická štúdia obnovy. Náročná obnova realizovaná v rokoch 2016 až 19 bola financovaná Ministerstvom kultúry, výnosov z verejnej zbierky a z rozpočtu mesta Zlín. Mesto spoločne s rodinou Baťovcov, mestom Möhlin a ďalšími významnými darcami financovalo aj realizáciu hlavného exponátu – repliky lietadla Junkers F 13.[2]

Prevádzkové, technické a servisné zariadenie, ktoré je dnes v budovách obvyklé, je umiestnené mimo pamätníka. Hlavným zmyslom objektu je zážitok z priestoru. Pretože je pamätník medzinárodne cenenou pamiatkou modernej architektúry, kládol projekt obnovy vysoké nároky na reštaurátorské postupy, obvyklé pri starostlivosti o pamiatky najvyššej kategórie. Využitie pre pietne a spoločenské akcie, alebo interiérové ​​výstavné inštalácie sú vždy prispôsobené ideovej a architektonickej podstate pamätníka a asketickým podmienkam jeho vnútorného prostredia.[3]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Obnova pamätníka Tomáša Baťu v Zlíne | Archinfo.sk [online]. www.archinfo.sk, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online.
  2. TERAZ.SK. Pamätník Tomáša Baťu v Zlíne bude po vyše 70 rokoch v pôvodnej podobe [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online.
  3. 9/2019 | Ročník 2019 | Časopis ARCH | Časopis ARCH o architektúre a inej kultúre | Architektúra, stavebníctvo [online]. www.arch.sk, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online.

[[Kategória:Arc hitektúra z 1933]]