Pamätný dom Čierny orol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°04′55″S 19°36′55″V / 49,0818608131289°S 19,6152830863903°V / 49.0818608131289; 19.6152830863903
Pamätný dom Čierny orol
(Hostinec Čierny orol)
Robotnícky dom
Budova
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Liptovský Mikuláš
Poloha Ul. 1. mája č. 28
Liptovský Mikuláš
 - súradnice 49°04′55″S 19°36′55″V / 49,0818608131289°S 19,6152830863903°V / 49.0818608131289; 19.6152830863903
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Pamätný dom Čierny Orol
 - dátum vyhlásenia 1961
ÚZPF[2]
 - číslo 394/1
 - dátum zápisu 27. 2. 1961
Žilina Region - physical map.png
RedHut.svg
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Pamätný dom Čierny orol je historická budova v Liptovskom Mikuláši. Spomína sa už v 17. storočí ako zájazdový hostinec - Vrbický hostinec. V 19. storočí bola budova rozšírená o javisko, čim sa Čierny orol stal centrom kultúrneho života, ktorého vplyv presiahol hranice Liptovského Mikuláša. 1. mája 1918 zorganizovali Sociálni demokrati verejné zhromaždenie, tu odznela Mikulášska rezolúcia, ktorou sa slovenský národ otvorene prihlásil k právu na sebaurčenie a k myšlienke česko-slovenskej vzájomnosti. V nasledujúcom období bol známy ako Robotnícky dom. Roku 1961 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a registrovany je v UZPF pod č. 394.[3]

História[upraviť | upraviť zdroj]

  • 22. augusta 1830 - odohralo sa prvé divadelné predstavenie, veselohra Kocúrkovo od Sama Chalupku
  • 1832 - 1840 - v týchto rokov tu sídlil prvý slovenský ochotnícky divadelný spolok Divadlo slovanské svatomikulášske, ktorého zakladateľom bol Gašpar Fejérpataky-Belopotocký
  • 1847 - 1918 - sídlo národnobuditeľského spolku založeného M. M. Hodžom volane Meštianske kasíno "Větín"
  • 19. storočie - v 50. rokoch dostáva svoje meno Schwarzer Adler
  • 1861 - sídlo Spolku správy divadelnej v Liptovskom Mikuláši
  • 1880 - rozsiahla stavebná úprava
  • 1914 - stredisko Robotníckej telovýchovnej jednoty v Liptovskom Mikuláši
  • 1916 - začiatok premietania filmov v kine A. Steina, ktorá línia kín Černokňažník, Hviezda, Nástup a kino 1. Máj, avšak ukončilo kino činnosť kvôli nástupu nových digitálnych technológií premietania
  • 1. mája 1918 - sa na nádvorí konalo ľudové zhromaždenie, zorganizované mikulášskymi sociálnymi demokratmi. Rezolúciu ktorú prijalo pripravil a predniesol Vavro Šrobár. Obsahovala požiadavky na demokratické občianske práva, osemhodinový pracovný čas, uzavretie všeobecného spravodlivého mieru a "bezpodmienečné uznanie práva všetkých národov Uhorska na samourčenie, teda i uhorskej vetvy československého kmeňa." Tu zaznela prvýkrát verejne na Slovensku, požiadavka vytvorenia spoločného štátu Slovákov a Čechov. V tomto roku sa Čierny orol dostáva do povedomia ako Robotnícky dom
  • 1928 - umiestnenie pamätnej tabule pri príležitosti 10. výročia pamätného zhromaždenia 1.mája 1918, autorom je Ladislav Majerský
  • 1948 - stal sa sídlom spotrebného družstva Jednota
  • 1961 - vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku
  • 1983 - 1994 - celková pamiatková rekonštrukcia, ide do spravy Liptovského múzea v Ružomberku je v ňom stála expozícia Poľovníctvo a rybárstvo v Liptove[4] a tiež úsek náučnej a regionálnej literatúry[5] Liptovskej knižnice Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]