Pancierový vlak Štefánik

Pancierový vlak IPV I Štefánik
Rekonštruovaný vlak Štefánik na bratislavskej Hlavnej stanici Rekonštruovaný vlak Štefánik na bratislavskej Hlavnej stanici
Krajina	Česko-Slovensko
Vznik	september 1944
Zánik	27. október 1944
Typ	pancierový vlak
Velitelia	kpt. František Adam
Nadradené jednotky	Prápor útočnej vozby Vojtech
Účasť
Vojny	Slovenské národné povstanie
Bitky	Stará Kremnička Dobrá Niva Zvolen

Pancierový vlak Štefánik bol prvým z troch improvizovaných pancierových vlakov postavených v Železničných dielňach vo Zvolene, ktorý sa aktívne zapojil do bojov v Slovenskom národnom povstaní.

Stavba

4. septembra 1944 sa v železničných dielňach vo Zvolene začali práce na troch improvizovaných obrnených vlakoch (skrátene „IPV“). Stavbu riadil Referát útočnej vozby, riadenie výstavby bolo zverené zástupcovi vedúceho útvaru Ladislavovi Lokšovi. Od 7. septembra prevzal vedenie výstavby podplukovník Hugo Weinberger. Obrnený vlak pomenovaný rozkazom veliteľstva 1. ČSA č.36 z 10. októbra 1944 po generálovi M. R. Štefánikovi bol dokončený 18. septembra 1944 (za 14 dní) ako prvý v poradí. Bol opancierovaný jednoduchým kotlovým plechom. Výzbroj tankových vagónov bola privezená z Martina, išlo o zväčša nepojazdné tanky LT vz. 34 a LT vz. 35. Ostré skúšobné streľby boli uskutočnené v trati Zvolen – Krupina.

Bojové nasadenie

Vlak bol 27. septembra 1944 nasadený na železničnú trať Hronská Dúbrava – Kremnica. Prvýkrát do ostrých bojov zasiahol Štefánik pri Starej Kremničke 4. a 5. októbra 1944, aby zastavil postup nemeckých jednotiek SS Schill a SS Tatra v smere od Svätého Kríža nad Hronom a Kremnice na Zvolen. Nasadenie pancierového vlaku ako podpory pre skupinu „Ipeľ“ bolo spočiatku pre Nemcov prekvapením a pomohlo spomaliť rýchly postup Nemcov. Povstalecký útok však neuspel a keď bola súprava v priamom ohrození, stiahla sa do tunela "Pod Kečkou". Vlak celý deň pomáhal odrážať útoky na Trnavú Horu a večer sa stiahol do stanice Dúbrava.

5. októbra bol vlak nasadený v protiútoku v snahe vyhnať nemecké jednotky zo Starej Kremničky a opäť odrážal nemeckých protiútoky, aby sa večer stiahol do stanice Dúbrava.

6. októbra podnikli nemecké lietadlá nálet na vlak v stanici Dúbrava. Jedna z bômb ťažko poškodila predsunutý vozeň, ktorý musel byť odpojený a vlak sa následne presunul do zvolenských opravovní. Tam dostal náhradný predsunutý vozeň.

18. októbra 1944 bol vlak presunutý na železničnú trať Zvolena – Krupina, aby posilnil povstaleckú obranu proti prenikajúcej skupine SS Schill, ale hneď v tento deň musel z Krupiny ustúpiť do Pliešoviec. Počas presunu bol dvakrát bombardovaný, no vyhol sa poškodeniu. Poškodená bola však železničná trať smerom na Zvolen a len vďaka včasnej oprave trate mohol vlak ustúpiť.

19. októbra 1944 zaútočila skupine SS Schill od Krupiny na Zvolen a obsadila Pliešovce, Sásu, Babinú a dôležitú kótu 463 Sv. Anna. Pancierový vlak Štefánik bol používaný ako obranné postavenie na Dobrej Nive.

Ráno 20. októbra obrnený vlak ostreľoval pozície nemeckých guľometov v oblasti kóty 463 a na krátko zastavil nemecký postup. Pokus povstaleckých pechotných síl spolu s obrneným vlakom o protiútok ale zlyhal. Nemecké jednotky následne požiadali o leteckú podporu. Vlak sa ukryl v záreze železničnej trate pri Podzámčoku, no lietadlá poškodili koľaje pri Brezinách a vlak uviazol. Železničná pracovná skupina pod velením Gustáva Pástora provizórne v noci po tme opravila najdôležitejšie úseky trate. Vlak bol rozpojený a jednotlivé vagóny boli ručne pretlačené cez poškodený úsek, takže nakoniec sa vlak mohol vrátiť do Zvolena.

21. októbra vlak podporoval povstalecký výpad z Dobrej Nivy na do priestoru Babiná. Pri Dobrej Nive naň zaútočilo šesť lietadiel Junkers Ju 87. Následne vlak ostreľovali z palubných zbraní dva Messerschmitty Bf 109. Vlak sa utiahol do Neresnického tunela južne od Zvolena ♁(lokalita). Vtedy tri bombardéry Siebel Si 204 zaútočili na severný a južný portál tunela, aby mu zabránili v pokračovaní v jazde. Povstaleckým jednotkám sa napriek tomu podarilo udržať Dobrú Nivu a pancierový vlak prežil nálety. Situácia sa však zhoršila na frontovom úseku Lučenec – Zvolen, takže vlak sa musel presunúť do stanice Vígľaš.

25. októbra Štefánik kryl odsun vlakov a materiálu zo zvolenskej stanice.

Poslednou bojovou úlohou vlaku bola obrana Starohorskej doliny, kde nájazdami od tunela pri Ulmanke mal zadržiavať postupujúce nemecké jednotky pri obci Svätý Jakub. K bojom však pre rozpad povstaleckej obrany nedošlo. Keď hrozilo pancierovému vlaku zajatie, tak ustúpil do stanice Ulmanke. V stanici veliteľ vlaku dal rozkaz odzbrojiť vlak a posádka pancierového vlaku sa rozišla prípadne prešla na partizánsky boj.

Technické údaje

1. Bojová skupina vlaku – počas boja operovala samostatne, oddelená od tylovej skupiny:
   • predsunutý vozeň s vrecami s pieskom radu "Vd/VI"
   • delový vozeň radu "U"
   • tankový vozeň VI 4696: zabudovaný tank vzor 35 (LT-35) s delom kalibru 37
   • opancierovaná lokomotíva č. 320.213
   • tankový vozeň Vd 47211: zabudovaný tank vzor 35 (LT-35) s delom kalibru 37
   • guľometný vozeň s ťažkými guľometmi kalibru 7.92 mm radu "U"
   • rezervný delový vozeň radu "U"
2. Tylová skupina vlaku:
   • veliteľský ubytovací vozeň s kanceláriou
   • kuchynský vozeň so skladom potravín
   • muničný vozeň
   • ubytovacie vozne posádky

Lokomotíva

Nepancierovaná lokomotíva MÁV TVa

Parná lokomotíva obrneného vlaku Masaryk bola série MÁV TVa. Vyrobili ju v roku 1914 Kráľovské uhorské štátne železiarne, oceliarne a strojárne (MÁVAG). Niesla sériové číslo BP 3441/14. Od roku 1914 premávala na Uhorských štátnych železniciach s číslom 376.403. Po prvej svetovej vojne bola odovzdaná Československým štátnym dráham a v roku 1925 dostala číslo 320.213. Aby mohla uniesť ťažkú ​​hmotnosť čiastočného pancierovania, boli listové pružiny zosilnené.

Posádka počas SNP

Vlak mal 70 členov posádky, ktorej zloženie sa až do 24. októbra nemenilo:

• veliteľ bojovej a tylovej skupiny: kpt. František Adam
• zástupca veliteľa vlaku: npor. Anton Tököly
• vlakvedúci:
  • Ján Marguš
• sprievodcovia:
  • Augustín Hrčka
  • Florián Skala
  • Pavel Trebula
  • Pavel Paška
  • Ján Baran
• rušňovodiči:
  • Vojtěch Háčik
  • Dezider Jung
  • Anton Kováčik
  • Ján Makovník
• kuriči:
  • Pavel Šimo
  • Ján Uhliar
  • Šovčík Kapec
  • Štefan Kapec

Rekonštrukcia

Tankový vozeň vlaku Štefánik v Múzeu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

Idea zrekonštruovať povstalecký pancierový vlak Štefánik vznikla v Múzeu Slovenského národného povstania počas plánovania osláv 65. výročia SNP. Do projektu obnovy pancierového vlaku sa významne zapojili aj členovia Klubu historickej techniky zo Zvolena. Rekonštrukcia prebehla v dielňach ŽOS Zvolen. Pôvodný tankový vozeň sa nachádzal priamo v ŽOS Zvolen, guľometný vozeň priviezli z Múzea SNP, delový vozeň bol privezený z pomníka vo Zvolene. Predsunutý vozeň bol vyrobený nanovo. Parný Rušeň 422.0108 poskytol KHT Zvolen, tento rušeň zostal v pôvodnom neopancierovanom stave. Súprava sa zúčastnila viacerých akcií a teraz je vystavená v Múzeu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

Literatúra

• KMEŤ, Ladislav. Povstalecké pancierové vlaky. Zvolen : Em Design, 1999. 126 s. ISBN 80-968278-6-3.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Panzerzug Stefanik na nemeckej Wikipédii.