Pancierový vlak Hurban
| Pancierový vlak IPV II Hurban | |
| Replika pancierového vlaku Hurban umiestnená vo Zvolene | |
| Krajina | |
|---|---|
| Vznik | október 1944 |
| Zánik | 27. október 1944 |
| Typ | pancierový vlak |
| Velitelia | kpt. Martin Ďuriš-Rubanský |
| Účasť | |
| Vojny | Slovenské národné povstanie |
| Bitky | Čremošné |
Pancierový vlak Hurban bol druhý z troch improvizovaných pancierových vlakov postavených v Železničných dielňach vo Zvolene, ktorý sa aktívne zapojil do bojov v Slovenskom národnom povstaní.
Stavba a nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Vlak vyrobili pracovníci zvolenských železničných dielní začiatkom októbra 1944. Bol druhým z troch povstaleckých pancierových vlakov, pomenovaný po Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi. Bol pancierovaný obyčajným kotlovým plechom. Ostré skúšobné streľby uskutočnené v trati Zvolen – Krupina. Po prvýkrát bol nasadený pri bojoch na trati Hronská Dúbrava – Svätý Kríž nad Hronom. 4. októbra bol nasadený pri Čremošnom. Podieľal sa na odrazení nemeckých útokov, v boji však bol značne poškodený. Po oprave bol ďalej nasadený na trati Banská Bystrica – Diviaky. 23. októbra kryl vlak ústup povstalcov na Horehroní, úspešne zasiahol pri Heľpe. Neskôr vlak ustúpil k Harmancu, kde bol v Čremošnianskom tuneli 27. októbra 1944 znehodnotený. Následne jeho posádka prešla na partizánsky spôsob boja.
Radenie vlaku počas SNP
[upraviť | upraviť zdroj]- Bojová skupina vlaku – počas boja operovala samostatne, oddelená od tylovej skupiny:
- predsunutý vozeň s vrecami s pieskom
- pancierový delový vozeň: delo 10,5 cm, 2 ťažké guľomety, pozorovateľňa veliteľa
- dva pancierové tankové vozne: zabudované tanky vzor 35 (LT-35)
- opancierovaná lokomotíva
- pancierový tankový vozeň: zabudovaný tank vzor 35
- pancierový guľometný vozeň: 5 ťažkých guľometov
- Tylová skupina vlaku:
- veliteľský ubytovací vozeň s kanceláriou
- kuchynský vozeň so skladom potravín
- muničný vozeň
- tri ubytovacie vozne posádky
Posádka počas SNP
[upraviť | upraviť zdroj]- veliteľ bojovej a tylovej skupiny: kpt. Martin Ďuriš-Rubanský
- zástupca veliteľa vlaku: por.
- zástupca veliteľa vlaku: npor. Dominik Miartuš
- vlakvedúci:
- Ján Halaj
- Ján Chovanec
- Štefan Andráši
- Štefan Líška
- Ondrej Gonda
- sprievodcovia:
- Ján Belička
- Juraj Trnavský
- Josef Ungvarský
- rušňovodiči:
- Pavel Maťaš
- Mikuláš Jablonský
- Ondrej Kúdelka
- Josef Novák
- kuriči:
- Juraj Šouc
- Mikuláš Fekiač
- Juraj Gaššo
- Ján Oláh
- Juraj Knapko
- Ján Šarkán
- počet členov posádky: 75 (resp. 70)
Po potlačení Povstania – ochranný traťový vlak „Max“
[upraviť | upraviť zdroj]Po potlačení Povstania sa stali vlaky korisťou nemeckých okupačných síl. Wehrmacht vozidlá zajal, odtiahol do Zvolena a opravil. V zime 1944/45 boli vozidlá prevezené k Náhradnému oddielu obrnených vlakov v Miloviciach. Niektoré vozne dostali nový maskovací náter, nemecké označenia a naďalej slúžili vo Wehrmachte ako ochranný traťový vlak („streckenschutzzug“) Max. Bol vybavený dvoma delostreleckými vozňami, tankovým vozňom s tankom LT vz. 35 a doplnený nemeckými vozňaami. 2. februára 1945 bol prevelený na Oderský front. Pancierovanie a výzbroj sa ukázali ako nedostatočné na použitie v tejto oblasti a preto bol krátko nato presunutý na Balkán.[1]:161
Hlavnou úlohou ochranných traťových vlakov bolo zabezpečiť a udržiavať železničné trate v prevádzke a kryť ústup jednotiek Wehrmachtu. 7. mája 1945 sa vlak pripojil k väčšej jednotke v Celje, ktorej súčasťou bol okrem iných aj Panzer-Fahrwagen 30. 8. mája 1945 sa jednotka v Celje vzdala jednotkám Josipa Broza Tita a posádky boli zajaté. Väčšej skupine sa podarilo utiecť a dostať sa do Bleiburgu, kde ju zajali Briti.[1]:304
Súprava bola následne prevezená do tankových dielní v Mladenovaci, odkiaľ bol jeden z tankov LT vz. 35 presunutý na výstavu v Belehrade a neskôr v roku 1951 do zbierok Vojenského múzea v pevnosti Kalemagdane. Nakoľko tank je zostavený z podvozku a veže z dvoch rôznych tankov, historik Marian Uhrin usudzuje, že ide o tankový vozeň z IPV-II Hurban. Pri jeho nasadení 5. októbra 1944 pri Čremošnom boli dve tankové veže zničené. Pri oprave boli na zachované platformy namontované veže z iných tankov (tank LT vz. 35 evidenčného čísla 13.859 dostal vežu z tanku evidenčného čísla 13.954 s kanónom vz. 34 číslo 330).[2]
Replika
[upraviť | upraviť zdroj]Pod Zvolenským hradom je vystavená replika tohoto vlaku. Bola vytvorená ako filmová rekvizita pre film Deň, ktorý neumrie z roku 1974[3] a bola použitá aj v sovietskom veľkofilme Vojaci slobody v epoche 4 venovanej Slovenskému národnému povstaniu.[4] Oproti originálnemu tanku sa líši vežami – namiesto veží tanku LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku T-34/85.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 SAWODNY, Wolfgang. Die Panzerzüge des Deutschen Reiches, 1904 – 1945. [s.l.] : [s.n.], 1996.
- 1 2 UHRIN, Marian. Povstalecký tank Lt vz. 35 v Belehrade. [kronika, časopis Múzea SNP v Banskej Bystrici], roč. 2019, čís. 1. ISSN 1338-6379.
- ↑ Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport [online]. 2014-09-01, [cit. 2020-04-07]. Dostupné online.
- ↑ Vojáci svobody [online]. Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2025-08-26]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KMEŤ, Ladislav. Povstalecké pancierové vlaky. Zvolen : Em Design, 1999. 126 s. ISBN 80-968278-6-3.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Bosák, P.: Z bojových operácii na fronte SNP. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1979.
- Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 177
