Paolo Romeo
Paolo Romeo | ||||||||
kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný palermský arcibiskup | ||||||||
![]() kardinál Paolo Romeo predsedá sv. omši | ||||||||
| ||||||||
Štát pôsobenia | ![]() | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
Palermský arcibiskup | ||||||||
19. december 2006 – 27. október 2015 | ||||||||
| ||||||||
Predchádzajúce funkcie | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 20. február 1938 (86 rokov) Acireale, Talianske kráľovstvo | |||||||
Alma mater | Pápežská Gregoriánska univerzita Pápežská Lateránska univerzita | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 18. marec 1961 (23 rokov) Angelo Calabretta | |||||||
Biskup | ||||||||
Menovanie | 17. december 1983 (45 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Konsekrácia | 6. január 1984 (45 rokov) | |||||||
Svätiteľ | Ján Pavol II. 264. rímsky biskup | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 20. november 2010 (72 rokov) Benedikt XVI. | |||||||
Stupeň | kardinál-kňaz 2010 – súčasnosť | |||||||
Titulárny kostol | Santa Maria Odigitria dei Siciliani | |||||||
Odkazy | ||||||||
![]() | ||||||||
Mons. Paolo kardinál Romeo[1] (* 20. február 1938, Acireale, Talianske kráľovstvo) je taliansky rímskokatolícky duchovný kňaz, biskup, kardinál a emeritný palermský arcibiskup. Pápež Benedikt XVI. ho vymenoval 19. decembra 2006 za palermského arcibiskupa.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Bol piatym z deviatich detí. Po základnej škole vstúpil do seminára a začal študovať teológiu.
Jeho biskup ho v roku 1959 poslal do Ríma, aby dokončil akademické štúdiá a získal licenciát z teológie na Gregoriánskej univerzite a doktorát z kánonického práva na Pápežskej lateránskej univerzite.
Kňaz
[upraviť | upraviť zdroj]18. marca 1961 vysvätený za kňaza v kaplnke biskupského seminára v Acireale, inkardinovaný bol v diecéze Acireale. Pokračoval v štúdiu na univerzite a vykonával pastoračnú službu ako asistent skautskej skupiny „Roma IX“ na „Collegio San Giuseppe in Piazza di Spagna“ a diecézny asistent združenia „Silenziosi Operai della Croce“.[2]
Diplomatická práca
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1964 bol prijatý na Pápežskú cirkevnú akadémiu a 1. januára 1967 vstúpil do diplomatických služieb Svätej stolice. Pracoval na nunciatúrach na Filipínach, v Belgicku a Luxembursku a v Európskom spoločenstve, vo Venezuele, v Rwande a Burundi. V roku 1967 bol povolaný do Rady pre verejné záležitosti cirkvi na Štátnom sekretariáte. Zároveň pracoval ako riaditeľ „Casa Internazionale del Clero“ a bol regionálnym asistentom pre Lazio AGESC.
V roku 1976 bol povolaný na Štátny sekretariát Vatikánu, aby monitoroval život katolíckej komunity v krajinách Latinskej Ameriky a činnosť Latinskoamerickej biskupskej konferencie, najmä v tom čase, ktorá zahŕňala prípravu na 3. generálnu konferenciu tohto kontinentu, ktorá bola otvorená 29. januára 1979.
Dňa 17. decembra 1983 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa Vulturia a v ten istý deň bol vymenovaný za apoštolského nuncia na Haiti. Zostal na Haiti až do vymenovania za nuncia v Kolumbii v apríli 1990. 5. februára 1999 bol vymenovaný za nuncia v Kanade.
Palermský arcibiskup
[upraviť | upraviť zdroj]17. apríla 2001 bol vymenovaný za zástupcu Svätej stolice v Taliansku a San Maríne.[3] Pápež Benedikt XVI. 19. decembra 2006 ho vymenoval za metropolitného arcibiskupa Palerma, čím nahradil Salvatora De Giorgiho, ktorý v septembri 2005 dosiahol kánonicky vek 75 rokov. V roku 2005 bol vyznamenaný Rytierskym veľkým krížom Rad za zásluhy Talianskej republiky.[4] Prijal pálium v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne 29. júna 2007 od pápeža Benedikta XVI. spolu s ďalšími 45 arcibiskupmi metropolitami. 14. februára 2007 bol zvolený za predsedu sicílskej biskupskej konferencie.
Kardinál
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 20. novembra 2010 bol na konzistóriu vymenovaný za kardinála-kňaza Santa Maria Odigitria a bol oprávnený voliť v pápežskom konkláve až do svojich 80. narodenín v roku 2018. Bol jedným z kardinálov, ktorí sa zúčastnili na pápežskom konkláve v roku 2013, ktoré zvolilo pápeža Františka.[5]
V decembri 2010 bol vymenovaný za člena Pápežskej rady pre laikov. Dňa 3. októbra 2010 privítal pápeža Benedikta XVI. pri návšteve hlavného mesta Sicílie. Vo veku 75 rokov predložil pápežovi Františkovi rezignačný list, ktorý bol prijatý 27. októbra 2015.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ROMEO Card. Paolo [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Paolo Cardinal Romeo [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 17.04.2001 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Romeo S.E.R. Mons. Paolo [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ List of Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paolo Romeo
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paolo Romeo na anglickej Wikipédii.
- Narodenia 20. februára
- Narodenia v 1938
- Talianski kardináli
- Talianski rímskokatolícki biskupi
- Talianski rímskokatolícki arcibiskupi
- Talianski rímskokatolícki kňazi
- Apoštolskí nunciovia v Taliansku
- Apoštolskí nunciovia v San Maríne
- Apoštolskí nunciovia na Haiti
- Apoštolskí nunciovia v Kolumbii
- Apoštolskí nunciovia v Kanade
- Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky
- Absolventi Pápežskej lateránskej univerzity
- Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany