Papraďorasty (vrátane plavúňorastov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Praslička lesná (Equisetum sylvaticum)

Papraďorasty (lat. Pteridophyta alebo Pteridophytina) alebo výtrusné cievnaté rastliny [v užšom zmysle] je súhrnné označenie (resp. v starších systémoch taxón) niekoľkých taxónov (oddelení alebo po staršom tried) výtrusných rastlín. Telo papraďorastov je už rozlíšené (diferencované) na dve základné časti - koreň a výhonok. Patria teda medzi vyššie rastliny (Cormobionta) a cievnaté rastliny.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to nekvitnúce rastliny, ktoré sa rozmnožujú haplodidnými výtrusmi (spórami). Tie dozrievajú v sporangiách - výtrusniciach. Podľa typu výtrusníc možno rozdeliť papraďorasty na

  • eusporangiálne - stena výtrusnice je tvorená minimálne dvoma vrstvami buniek. Patria sem plavúne (Lycopodiophyta), prasličky (Equisetophyta), psiloty (Psilotopsida), a 2 čeľade papradí (Polypodiophyta).
  • leptosporangiálne - výtrusnica je tvorená len 1 vrstvou buniek a má tzv. stopôčku. Patrií sem väčšina papradí.

Z výtrusov vyrastá stielkatý prvorast – protálium. Ten je, tak ako aj výtrus, haploidný (má iba 1 chromozómovú sadu) a predstavuje teda gametofyt. Na gametofyte sa vytvoria pohlavné orgány – samčie plemennícke (anterídiá) a samičie zárodočné (archegóniá). V nich vznikajú pohlavné bunky, samčie sprematozoidy a samičia oosféra . Po oplodnení vzniká embryo, z ktorého vyrastá vlastná rastlina papradorastov s výtrusnicami. Táto predstavuje nepohlavnú generáciu – sporofyt. Sporofyt je dominantný nad gametofytom, hoci v niektorých prípadoch je schopný samostatného života nezávislého od gametofytu. Dominanciou sporofytu a pravými vodivými pletivami sa papraďorasty odlišujú od machorastov.

Papraďorasty sú veľmi starou skupinou. Ich najstaršie fosílie pochádzajú zo silúru. Najväčšie rozšírenie dosiahli v karbóne a perme, kedy existovali aj ich stromovité formy (v súčasnosti už vyhynuté). Z ich zvyškov vznikli fosílne palivá ako je uhlie, ropa či zemný plyn.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]


V súčasnosti je v botanike akceptovaný fylogenetický systém PPG I, ktorý je založený na genetickej príbuznosti rastlinných skupín. V ňom sa zvyknú papraďorasty v slovenčine nazývať aj papraďovité rastliny a z vyššie uvedených taxónov nezahŕňajú plavúňorasty - pozri PPG I a papraďovité rastliny (opak plavúňovitých rastlín).