Papua-Nová Guinea

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Papua-Nová Guinea
Vlajka Papuy-Novej Guiney Znak Papuy-Novej Guiney
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
O Arise, All You Sons
Papua New Guinea (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý Independent State of Papua New Guinea
 • krátky Papua New Guinea
Hlavné mesto Port Moresby
9°30′ j.š. 147°07′ v.d.
Najväčšie mesto Port Moresby
Úradné jazyky nová melanézčina, angličtina


Štátne zriadenie
panovník
generálny guvernér
predseda vlády
konštitučná monarchia
Alžbeta II.
Bob Dadae
Peter O'Neill
Vznik 16. september 1975
Susedia Indonézia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
462 840 km² (54.)  
9 980 km² (2 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2000)

 • hustota (2016)
 
8 084 999 (101.)
5 190 783

15/km² (201.)
Mena kina (1 kina = 100 toea) (PGK)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+10)
(UTC+10)
Medzinárodný kód PNG / PG
Medzinárodná poznávacia značka PNG
Internetová doména .pg
Smerové telefónne číslo +675

Papua-Nová Guinea, dlhý názov Nezávislý štát Papua-Nová Guinea je prímorský štát v Oceánii. Susedí s Indonéziou (pozemná hranica) a so Šalamúnovými ostrovmi (cez morský prieliv pri ostrove Bougainville).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prví Európania sa do oblasti okolo ostrova Nová Guinea dostali v roku 1512 španielski a portugalskí moreplavci. Východnú časť ostrova si v roku 1884 rozdelili Spojené kráľovstvo (juhovýchodnú časť) a Nemecké cisárstvo (severovýchodnú časť). Britská časť, nazývaná teritórium Papua, sa roku 1901 stala súčasťou Austrálskeho zväzu. Nemecká kolónia Nemecká Nová Guinea bola v roku 1920 zverená ako mandátne územie Spoločnosti národov pod názvom teritórium Nová Guinea do austrálskej správy. V roku 1949 Austrália spojila obe teritória (Papua a Nová Guinea) do jedného celku, zvaného teritórium Papua-Nová Guinea. V roku 1972 tu prebehli prvé všeobecné voľby a v decembri 1973 jej Austrália poskytla vnútornú samosprávu. 16. septembra 1975 bola vyhlásená nezávislosť krajiny. V rokoch 1989 – 1995 prebiehal boj medzi vládou a secesionistickým hnutím na ostrove Bougainville.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Osemdesiat percent rozlohy krajiny leží na ostrove Nová Guinea. Ostatných 20 % zaberá asi 600 ďalších ostrovov. Tieto ostrovy sú vulkanického i pevninského pôvodu. Vulkanický pôvod má Bismarckovo súostrovie: (Nová Británia, Nové Írsko, Nový Hanover, ostrovy Admirality), Bougainville a menšie ostrovy v Bismarckovom mori a Pacifiku. Pevniského pôvodu sú napr. ostrovy D'Entrecasteaux, Louisiady, Trobriand a Woodlark.

Územie je hornaté, na juhozápade a sčasti na severe hlavného ostrova sa rozkladajú nížiny. Jeho strednou časťou sa tiahne Centrálne pohorie (Bismarckovo pohorie s najvyššou horou Mount Wilhelm 4 509 m n. m.) a na juhovýchode pohorie Owen Stanley Range (4 035 m n. m.). Toto pásmo je tvorené niekoľkými časťami: Pobrežnými horami, Snežnými horami, Müllerovými horami, Bismarckovými horami a pohorím Owen Stanley.

Horské chrbáty sú oddelené hlbokými ostro zarezanými údoliami riek s početnými perejami. Najväčšie rieky sú na severe Sepik a na juhu Fly. Najväčším jazerom je sladkovodné Lake Murray.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Papua-Nová Guinea leží v oblasti vyznačujúcej sa teplým rovníkovým podnebím, časť krajiny sa však vyznačuje tropickým monzúnovým podnebím. Priemerné teploty sú v januári 27,5 °C, v júli 26 °C. Zrážky dosahujú priemerne okolo 3 000 mm, na horách aj 6 000 mm. V hlavnom meste Port Moresby je priemerná teplota vzduchu celoročne okolo 27 °C, ročný úhrn zrážok je 1 040 mm.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Tunajšia flóra je veľmi rozmanitá. V tropických dažďových lesoch rastie veľa druhov paliem, eukalyptov, stromových papradí a rastlín z čeľade myrtovitých. Porast pobrežných oblastí tvoria mangrovník a močiare. Vo vyšších nadmorských výškach rastie veľa ihličnanov, napr. cédre a araukárie.

Na Novej Guiney žije mnoho zaujímavých živočíchov. Domov tu má ježura, krokodíly, korytnačky, hady, veľké množstvo vtákov (rajky, kazuáre) a desať druhov stromových kengúr.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Papua-Nová Guinea je rozvojový poľnohospodársky štát s významnou ťažbou nerastných surovín.

Nerastné bohatstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina má rozsiahle ložiská nerastného bohatstva. Ťaží sa ropa, zemný plyn, zlato, striebro, platina, najdôležitejšie sú však ložiská medi a zlata.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšou súčasťou priemyslu je hutníctvo a spracovanie farebných kovov. Veľkého významu dosahuje aj potravinársky priemysel, v jeho rámci sa vyrába cukor, palmový olej a spracováva sa kopra.

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Navzdory rozsiahlemu nerastnému bohatstvu sa viac ako 80 % obyvateľstva živí poľnohospodárstvom. Pestujú sa banány, kakao, káva, kokosové orechy, kopra, ovocie, zelenina, batáty (sladké zemiaky), maniok, taro, jamy, palmové jadrá (na olej), cukrová trstina a ananásy. Chovajú sa prasatá, dobytok a hydina.

Ostatné odvetvia[upraviť | upraviť zdroj]

Pre značnú časť obyvateľov krajiny predstavuje značnú časť obživy okrem poľnohospodárstva tiež lov. Dôležitý je tiež rybolov, lovia sa tuniaky, a ťažba dreva.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo Papuy-Novej Guiney tvoria Papuánci, Melanézania, Polynézania a Mikronézania. Negramotnosť obyvateľstva presahuje 35 %. Stredná dĺžka života mužov je 62,9 rokov, žien 67,2 rokov.

Najväčšie mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na hlavnom ostrove aj na priľahlých ostrovoch (napríklad Birara alebo Bougainville) sa týčia vyhasnuté aj činné vulkány.
  • Takmer 1 000 kmeňov pôvodných obyvateľov hovorí viac ako 740 jazykmi.
  • U niektorých kmeňov sa hlboko do 20. storočia praktikoval rituálny kanibalizmus.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papua-Nová Guinea na českej Wikipédii.