Parížsky močiar
| Parížsky močiar | |
| národná prírodná rezervácia | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okres | Nové Zámky |
| Obec | Nová Vieska, Gbelce |
| Pohorie | Podunajská nížina, Hronská pahorkatina |
| Súradnice | 47°51′54″S 18°29′45″V / 47,86500°S 18,49583°V |
| Rozloha | 1,84 km² (184 ha) |
| Vznik | 1966 |
| - posledná novelizácia | 1993 |
| Správa | Štána ochrana prírody - S-CHKO Dunajské luhy |
| Kód | 126 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Wikimedia Commons: Parížske močiare | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Parížske močiare alebo parížsky močiar s rozlohou takmer 200 hektárov je najväčší trstinový močiar na Slovensku, nachádzajúci sa medzi obcami Gbelce a Nová Vieska v okrese Nové Zámky. Územie je chránené ako národná prírodná rezervácia a Chránené vtáčie územie Parížske močiare[1][2]. Z hľadiska výskytu živočíchov patrí k významným európskym a svetovým močiarnym biotopom (Ramsarská lokalita). Svoje trvalé, alebo dočasné hniezdisko tu nachádza viac ako 171 druhov vtákov a spozorovať sa tu dajú aj unikáty ako vydra riečna alebo korytnačka močiarna.
Základné informácie[upraviť | upraviť zdroj]
Parížsky močiar bol umelo vytvorený. Tvoria ho rozsiahle močiare so zárastmi trste obyčajnej (Phragmites australis), tečúce vody, mokré lúky a umelá nádrž v povodí rieky Paríž. Toto močiarne územie s rozlohou 184 hektára sa rozprestiera na juhozápadne Slovenska v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny a Hronskej pahorkatiny v nadmorskej výške 120−125 m n. m.. Je zaradený do katastrálneho územia obcí Gbelce, Nová Vieska a Strekov v okrese Nové Zámky.[3]
Významné udalosti[upraviť | upraviť zdroj]
- 1731 najstaršia písomná zmienka - opis Notti Comitatus Strigoniensis od Mateja Bela.
- 1800 gróf Pálfy povolal francúzskeho inžiniera z Paríža, ktorý mal za úlohu vytvoriť jazero (močiar) v oblasti južného Slovenska tak, aby sa zväčšila pôda na poľnohospodárske využitie. Od vtedy sa močiar nazýva Parížsky a kanál, ktorý odvádza vodu z močiara do Hrona, Paríž.
- 1966 zápis do zoznamu chránených nálezísk.
- 1988 chránené nálezisko bolo prekategorizované na štátnu prírodnú rezerváciu (ŠPR).
- 1990 podľa dohody o Ramsarskej konvencii Parížsky močiar bol ako prvá lokalita na Slovensku zaradený medzi medzinárodne významné mokrade.
- 1995 získanie statusu Národná prírodná rezervácia. Upravené hranice NPR podľa návrhu J. Medveda.
- 1996 Národný park so 4. stupňom ochrany.
- od roku 1996 sa tu pravidelne uskutočňuje medzinárodný ornitologický tábor a konferencia odborníkov ornitológov z celej Európy.
Významný Biotop[upraviť | upraviť zdroj]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Prebieha tu celoeurópsky monitorig, ktorý zaznamenáva v oblasti Parížskeho močiara viac ako 171 druhov vtákov, z toho 77 druhov sa pravidelne vracia a využíva močiar ako hniezdisko. Najväčším žijúcim dravcom je kaňa močiarna. Ďalej sa tu nachádza 44 druhov mäkkýšov, 500 druhov hmyzu (vážky[2][4], chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce), 160 druhov pavúkov a koscov. Z radu stavovcov 18 druhov rýb, 10 druhov obojživelníkov a viac ako 31 druhov cicavcov medzi nimi aj unikátna vydra riečna.
Parížsky močiar je hlavne chránené vtáčie územie, ktoré zabezpečuje priaznivý stav a ochranu nasledovných druhov vtákov:
- Chriašť malý (Porzana parva)
- Trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon)
- Kačica chrapačka (Anas querquedula)
- Včelárik zlatý (Merops apiaster)
- Bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus)
- Kaňa močiarna (Circus aeruginosus)
- Hus divá (Anser anser)
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Súvislý vegetačný pokryv vytvára porastami trsť obyčajná (Phragmites australis) a tak zaraďuje Parížsky močiar medzi najrozsiahlejší biotop trstiny na Slovensku.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Pozorovacia veža -
Manažment územia, vysekávanie jazierok a kanálov v starej trstine -
Chriašť malý, budovanie jazierok a prečisťovanie kanálov zlepšuje dostupnosť potravy (2017) -
Kaňa močiarna, fotografia priamo z lokality
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ - Parížske močiare, kód územia SKCHVU020 [online]. sopsr.sk, [cit. 2017-12-20]. Dostupné online.
- ↑ a b GAJDOŠ, Peter; DAVID, Stanislav, a kol. Národná prírodná rezervácia Parížske močiare : krajina, biodiverzita a ochrana prírody. Bratislava : NOI, 2005. 195 s. ISBN 80-968120-6-8.
- ↑ Národná prírodná rezervácia Parížske močiare [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2016-10-14]. Dostupné online.
- ↑ DAVID, Stanislav, a kol. Vážky (Insecta: Odonata) ramsarské lokality a Národní přírodní rezervace Parížske močiare. Nitra : Rosalia 15, 2000. S. 97 - 104.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Parížsky močiar
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Kolektív autorov, 2003. Vtáky Národnej prírodnej rezervácie Parížske močiare. Vydavateľstvo VEDA, 2003. 158 s. ISBN 8022407577.
- SOPSR: Ramarské lokality na Slovensku. Propagačné materiály. Dostupné online.
- BARÁT A., 2010. Chránené Parížske močiare skrývajú riziko. Pravda, 2010. Dostupné online.
- VODIČKA Ľ., 2008. Parížsky močiar, kúsok "džungle" na Slovensku. Dostupné online.
- podunajsko.sk: Parížske močiare. Dostupné online.