Para

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Para pozri Para (rozlišovacia stránka).
Para znázornená v diagrame tlaku a teploty (Para je modrá čiara plus oblasť označená ako prehriata para.)
T-s diagram pre vodu/vodnú paru

Para je prechodný stav medzi kvapalinou (resp. pevnou látkou) a typickým plynom. Je to teda stav nekvapalnej a nepevnej látky, ktorej teplota a/alebo tlak je relatívne blízko jej bodu premeny na kvapalnú alebo pevnú fázu. Detaily definície sa rôznia - pozri nižšie.

V niektorých textoch sa para (bez ohľadu na detaily jej definície) terminologicky chápe ako podtyp plynu, v iných ako opak plynu. Ak sa chápe ako opak plynu, tak sa para a plyn niekedy spolu označujú ako vzdušniny.

Chápanie pary v bežnom jazyku je odlišné od fyzikálnej definície (teda od definícií preberaných v tomto článku) - pozri para (rozlišovacia stránka).

Ukážky definícií[upraviť | upraviť kód]

  • Para je plyn v podmienkach blízkych ku skvapalneniu. [1]
  • Para je plynné skupenstvo látky v blízkosti teploty varu príslušnej kvapaliny. [2]
  • Para je látka v plynnom skupenstve pre teplotách nižších ako kritická teplota.[3]
  • Para je plynná fáza látky pri teplotách nižších, než je kritická teplota (teplota, pri ktorej mizne rozdiel medzi kvapalnou a plynnou fázou); zvyčajne definovaná možnosťou skvapalnenia púhou kompresiou pri konštantnej teplote.[4]
  • Para je plynu podobná fáza látky pri teplote pod jej kritickým bodom. Paru možno kondenzovať na kvapalinu alebo pevnú látku zvýšením jej tlaku alebo znížením jej teploty. [5]
  • Para je plynná fáza látky, ktorá je buď v interakcii so svojou kvapalnou alebo pevnou fázou, alebo sa nachádza v stave, z ktorého sa malou zmenou teploty alebo tlaku dá spôsobiť jej kondenzácia. [6]
  • Para je neviditeľný plyn, ktorý je v priamom styku s pevnou látkou alebo kvapalinou - väčšina látky je kvapalnom alebo pevnom stave, malá časť je plynná.[7]
  • Para je plyn tvoriaci sa v dôsledku uvoľňovania molekúl z látky nachádzajúcej sa v kondenzovanom stave (kvapalina, pevná látka) do voľného objemu[8]
  • Podľa A. N. Gurejeva panuje je v používaní termínov para a plyn neporiadok, preto sú podľa neho výrazy plyn a para v terminológii termodynamiky fázových premien voľne zameniteľné. [9]

Diagram teplota-entropia[upraviť | upraviť kód]

V diagrame teplota-entropia (pozri obrázok) sa oblasť pary nachádza vpravo od krivky sýtych pár (pravá časť modrej zvonovitej krivky) a pod kritickou teplotou (dotyčnica k vrcholu zvonovej krivky). Stav nad kritickou teplotou sa v termodynamike považuje za plyn. [10]

Vodná para[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vodná para

V technických aplikáciách je vodná para najčastejším zástupcom pary. Napríklad parný stroj alebo parná turbína pracujú s vodnou parou, aj keď to nie je v ich názve uvedené. V energetike sa takáto para nazýva aj prehriata para. Kritický bod vodnej pary má parametre:

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. para. In: Malá encyklopédia chémie: Anorganická chémia. Organická chémia. Biochémia. Farmaceutická chémia. Fyzikálna chémia. Agrochémia. Geochémia. Analytická chémia. Rádiochémia. Jadrová chémia. Plasty. Chemické názvoslovie. Významní chemici / Jaroslav Bína ; Jaroslav Bína, Jaromír Polák, Tibor Hrabovský. 3. vyd. Bratislava: Obzor, 1981. 816 s. (Malé encyklopédie). S. 81
  2. Dampf. In: Lexikon der Chemie. [CD-ROM] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2003. ISBN 978-3-8274-1151-8
  3. Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 530.
  4. pára. In: Technický slovník naučný 6. 1. vyd. Praha : Encyklopedický dům, 2004. 429 s. ISBN 80-86044-24-6. S. 29.
  5. vapour. In: ESCUDIER, Marcel; ATKINS, Tony. A Dictionary of Mechanical Engineering. [s.l.] : Oxford University Press, 2019. 688 s. ISBN 978-0-19-883210-2.
  6. Dampf. In: Lexikon der Physik. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl, c2000. ISBN 3-8274-0515-7.
  7. Hamburger Abendblatt - Hamburg. Wie unterscheiden sich Dampf und Nebel, Rauch und Qualm? [online]. abendblatt.de, 24.09.10, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
  8. ПАР [online]. bigenc.ru, [cit. 2019-12-13]. Dostupné online.
  9. par. In: Boľšaja sovetskaja enciklopedija 3. vydanie
  10. ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Para
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Para