Parazitická rastlina
Parazitická rastlina[1][2] (iné názvy:parazitná rastlina[3], cudzopasná/cudzopasnícka rastlina[1][4], fytoparazit[5][6], rastlinný parazit[2], rastlinný cudzopasník[5], zriedkavo príživná rastlina[7], zriedkavo príživnícka rastlina[8][9]) je rastlina, ktorá časť alebo všetky živiny získava z iného organizmu. Parazitizmus, alebo cudzopasníctvo je vzťah medzi dvoma organizmami. Parazitický organizmus, teda rastlina, parazituje na hostiteľskej rastline. Parazitická rastlina čerpá živiny, čo sú organické i anorganické látky potrebné pre správny chod parazitujúcej rastliny z hostiteľskej rastliny. Vo väčšine prípadov platí, že parazitujúca rastlina je menšieho vzrastu ako hostiteľ.
Parazity parazitujú obyčajne na jednom hostiteľovi, ale v prírode sa stretávame aj s prípadmi, kde parazitická rastlina parazituje striedavo, pravidelne na viacerých druhoch rastlín.
Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]
Rastliny majú viaceré spôsoby získavania výživy pre svoj správny rast a žitie. Výživu získavajú dvoma základnými spôsobmi. Sú to heterotrofia a autotrofia, v niektorých prípadoch sa stretávame aj s kombináciou oboch týchto typov získavania živín. Táto kombinácia sa odborne nazýva mixotrofia.
V prípade heterotrofie hovoríme o spôsobe získavania živín z iných živých alebo mŕtvych organizmov, teda si potrebné organické živiny nevedia vytvárať samostatne. Tento spôsob získavania dôležitých látok pre život sa nazýva parazitizmus a saprofytizmus.
Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]
Rozdelenie parazitujúcich rastlín podľa miesta parazitovania:
- Prvým druhom sú ektoparazity - rastliny tohto typu žijú na povrchu tela hostiteľa. Živiny, ktoré potrebujú, vysávajú haustóriami. Haustóriá sú premenené korene prispôsobené parazitizmu. Parazitická rastlina haustóriami preniká spravidla ku koreňovej sústave hostiteľa. Taktiež sa môže napájať na jeho cievne zväzky v stonke hostiteľa.
- Druhým druhom sú endoparazity – tieto rastliny žijú priamo v tele hostiteľa.
Rozdelenie parazitických rastlín podľa miery parazitovania:
- Prvým druhom sú poloparazity (hemiparazity) - sú to zelené rastliny, ktoré obsahujú chlorofyl, teda organickú časť živín si tvoria sami fotosyntézou, avšak vodu a minerálne živiny odoberajú hostiteľskej rastline. Ich haustóriá vnikajú len do drevnej časti cievnych zväzkov. Typickým príkladom je imelo biele (Viscum album), ktoré takýmto spôsobom parazituje na drevinách. Imelo biele je poloparazit z čeľade santalovité.
- Druhým druhom sú úplné parazity (holoparazity) – tieto parazitické rastliny z tela hostiteľa odoberajú všetky živiny potrebné pre život, zvyknú sa v literatúre označovať aj ako obligátne parazity.
Parazitické rastliny podľa doby parazitovania:
- Prvým druhom sú dočasné parazity (fakultatívne) – tieto rastliny parazitujú len za určitých okolností, potom čo už parazitovať nepotrebujú, opúšťajú hostiteľa.
- Druhým druhom sú trvalé parazity – tieto rastliny počas s života neopúšťajú telo hostiteľa.
Medzi rastlinami sa často vyskytujú rastliny, ktoré nie sú pravé parazity. Niektoré využívajú svoju schopnosť parazitovať iba kvôli opore alebo možnosti priblížiť sa viac k svetlu.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b parazitické rastliny. In: Encyklopédia Slovenska IV N-Q. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1980. 671 s. S. 266
- ↑ a b ŠTECH, M. et al. Rostliny jako paraziti. In: Živa 5/2010 [1] (dátum prístupu = 2019-06-07)
- ↑ cudzopasný. In: Synonymický slovník slovenčiny 2004
- ↑ cudzopasnícky. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
- ↑ a b parazit. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 356.
- ↑ fytoparazit. In: Slovník cudzích slov (akademický)
- ↑ príživný. In: Slovník slovenského jazyka
- ↑ S SR 1939-1945, tisk 207 [online]. psp.cz, [cit. 2019-06-07]. Dostupné online.
- ↑ Hospodársky denník - Domáce [online]. hospodarskyklub.sk, [cit. 2019-06-07]. Dostupné online.
- Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN 80-08-02983-8
- Višňovská, J. et al.: Biológia pre 1. ročník gymnázií. 1. vyd. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA. 2008. 196 s. ISBN 978-80-8091-133-1
- http://www.veronica.host.sk/fytoterapia/herbar/056.htm
- Dugas, D. : Bylinkový receptár. Praha 3, 2012.