Parný rušeň 464.0
| Parný rušeň 464.0 | |
 Parný rušeň 464.0 na stanici Křimov | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 100 km/h |
| Trvalý výkon | 1176 kW[1] resp. 1230 kW[2] |
| Výhrevná plocha kotla | 191,2 m²[2] |
| Plocha prehrievača | 66,9 m²[2] |
| Priemer valcov | 600 mm[2] |
| Usporiadanie pojazdu | 2´ D 2´ |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Hmotnosť | 115,2 t[1] |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | 54 ks ČKD Praha, 22 ks Škoda Plzeň[1] |
| Prevádzkovateľ | ČSD, okrajovo DR |
| Rok výroby | 1933 – 1939[2] |
| Počet vyrobených kusov | 76[1] |
| V prevádzke v období | 1933 – 1981[2] |
Parný rušeň 464.0 je rad rýchlikových parných rušňov vyrábaný v rokoch 1933 až 1939 v ČKD a Škode Plzeň a v rokoch 1933 až 1981 prevádzkovaný spoločnosťou Československé štátne dráhy. Rušeň bol vyvinutý ako výkonný rušeň pre vozbu rýchlikov a zrýchlených vlakov na tratiach so zníženou nosnosťou[1].
Rušne mali v prednej časti namontované zvislé plechy na usmerňovanie dymu nazývané „uši“, podľa ktorých dostali lokomotívy tohto radu prezývku „Ušatá“[1].
Vznik radu
ČSD používali od roku 1928[2] spoľahlivé a výkonné tendrové rušne radu 456.0 s pojazdom 1' D 2' (konštruktér Ing. Kryšpín)[1]. Šlo vo svojej dobe o najťažšie lokomotívy ČSD, do 1945 mohli jazdiť len na niektorých tratiach (neprichádzali do úvahy pre vozbu na tratiach so so zvrškom/spodkom do 14 t na nápravu).[3]
Začiatkom 30. rokov 20. storočia pripravovalo ČSD zvýšenie frekvencie rýchlikovej dopravy práve na týchto tratiach, navyše v mnohých úsekoch vedených kopcovitým terénom. Keďže vtedy používané motorové vozne M 273.0, M 274.0 a M 275.0 nestačili pokrývať prevádzkové potreby[2], zrodil sa projekt parnej lokomotívy s výkonom dostatočným pre osobnú rýchlikovú dopravu a hmotnosťou na nápravu najviac 14 t[1], (čiže menej, než 456.0). Dobré skúsenosti s rušňami radu 456 zabezpečili uprednostnenie ČKD, firma však o dodávku rušňov súťažila s Škodou Plzeň.[2]
24. decembra 1932 bol objednávkou číslo 51254-v/5 u ČKD objednaný rušeň 464.001.[1]
V priebehu roku 1933 vyrobila ČKD kvôli Veľkej hospodárskej kríze len tri rušne radu 464.0 Niesli továrne čísla 1618, 1619, 1620. 2. 11. 1933 prevzali ČSD rušeň 1618, ktorý nastúpil s číslom 464.001 do skúšobnej prevádzky.[1] Do 21. 11. 1933 boli postupne dodané rušne 464.002 a 003. Cena týchto rušňov bola zhodná s rušňami radu 456.0: 1 160 000 Kč[2]
Tieto 3 rušne ešte nemali plechy na usmerňovanie dymu nazývané „uši“, podľa ktorých dostali lokomotívy tohto radu prezývku „Ušatá“.
Skúšobná prevádzka prebiehala medzi Prahou a severnými Čechami (výhrevňa Praha Masarykovo nádraží)[1] a na trase Chomutov–Cheb (výhrevňa Chomutov)[2]. Na tejto trati premávali kvôli vzájomnému porovnaniu spolu s rušňom 475.001 a dosahovali dobré výsledky.
Vďaka spokojnosti ČSD bežala výroba až do roku 1939 (zastavila ju až 2. svetová vojna). Za túto dobu bolo v ČKD vyrobených 54 ks a v Škode Plzeň ďalších 22 ks rušňov tohto radu.[1]
Konštrukcia
Konštruktérom rušňa bol Ing. Židlický. Konštrukcia vychádzala z radu 456.0, zníženie hmotnosti na nápravu bolo dosiahnuté najmä zmenou pojazdu na usporiadanie 2' D 2'. [1]
Kotol
Rad 464.0 zdieľa vyhotovenie i parametre parného kotla s radom 456.0.
- výhrevná plocha kotla: 191,2 m²
- priama: 14 m²
- nepriama: 176,8 m² (114 žiarnic, 28 dymových rúr)
- výhrevná plocha prehrievača: 66,9 m²
Pôvodne boli kotle osadené malotrubnatým prehrievačom.[2]
Parný stroj
Parný stroj je tiež v rozmeroch, vyhotovení, rozvode i armatúre zhodný s radom 456.0[2]. Výkon stoja bol 1176 kW[1] resp. 1230 kW[2]. Priemer piestov je 600 mm[2], ojnice sú dlhé 2 850 mm.
Pojazd
Hlavný rozdiel medzi radmi 464.0 a 456.0 je v usporiadaní pojazdu – zníženie hmotnosti na nápravu pod 14 t bolo dosiahnuté okrem iného i doplnením jednej nápravy do predného podvozku radu 456.0, čím vznikol pojazd s usporiadaním 2‘ D 2‘[2] (vpredu samostatný podvozok s dvoma nepoháňanými nápravami, 4 spriahnuté poháňané nápravy a podvozok s 2 nepoháňanými nápravami vzadu).
Ďalšie zníženie hmotnosti bolo dosiahnuté zmenšením kolies behúňov a znížením objemu vodojemu.[2]
Odlišné sú aj rozvory medzi dvojkoliami a ich uloženie v ráme. Vpredu i vzadu je dvojnápravový otočný podvozok s výkyvom na čape ± 65 mm, medzi vnútornými kolesami zadného podvozku je vnútri medzi dvojkoliami jeden brzdový valec na každej strane s dvoma piestami a vnútorným obrzdením kolies.[2]
4 poháňané spriahnuté dvojkolia sú v ráme namontované pevne. Kolesá na ľavej a pravej strane sú vzájomne pootočené, takže čapy ľavej strany predbiehajú o 90° čapy pravej strany. Parný stroj poháňa 2. spriahnuté dvojkolie (u 456.0 3. dvojkolie). Prechod oblúkmi uľahčuje stenčenie okolkov 2. a 3. dvojkolia o 14 mm.[2]
Celkový rázvor činí 12 560 mm, z toho pevný rázvor je 5 160 mm, čo umožňuje prechod oblúkov s polomerom najmenej 150 m.[2]
Zmeny v konštrukcii
Rušne 464.004 a ďalšie boli dodané s veľkotrubnatým prehrievačom pary a usmerňovacími dymovými plechmi, vďaka ktorým získal celý rad prezývku „Ušatá“. Na lokomotívy 001 až 003 boli plechy domontované neskôr, podobne bol malotrubnatý prehrievač nahradený veľkotrubnatým.[2]
Prevádzkové vlastnosti
Prednosťou rušňa je takmer symetrické usporiadaní osí v ráme a veľmi dobré vyváženie rotujúcich a oscilujúcich hmôt[2]. Vďaka tomu má aj pri rýchlosti 100 km/h pokojný chod[1] navzdory priemeru piestov 600 mm[2]. Rušeň bežne túto rýchlosť i prekračoval[2].
Medzi výhody rušňa patrilo i elektrické osvetlenie[2].
Zásoba vody vo vodojeme činí 13 m³, zásoba uhlia 7 m³[1].
Najmenší polomer oblúkov pre rušeň je 150 m[2]. Schopnosti rušňa ťahať náklad v rôznych podmienkach ilustruje tabuľka:[2]
| Sklon | Hmotnosť vlaku | Dosahovaná rýchlosť |
|---|---|---|
| rovina | 600 t | 90 km/h |
| 10 ‰ | 300 t | 70 km/h |
| 10 ‰ | 500 t | 40 km/h [1] |
| 16 ‰ | 200 t | 60 km/h |
Prevádzka
Lokomotívy 464.0 boli prevádzkované na tratiach všetkých kategórií, a to i v pohraničí. V roku 1938 (po obsadení českého pohraničia na základe Mníchovskej dohody) prešlo 15 rušňov v depách v České Lípe, Chomutove a Chebe pod Nemecké ríšske železnice (Deutsche Reichsbahn). Tu slúžili počas 2. svetovej vojny ako rad 68. Šesť rušňov malo byť rovnako odovzdaných na Bohumínsku (bolo pripravené i ich preznačenie), avšak DRB ich prenajali ČSD a neskôr (paradoxne) odpredali späť.[2]
Po roku 1945 prešli všetky lokomotívy späť do vlastníctva ČSD. V rámci rekonštrukcií došlo k výmene medených kúrenísk za oceľové, bol osadený veľkotrubnatý prehrievač pary (na rušne, ktoré ho ešte nemali) a zavedené jednotné usporiadanie trubiek parného kotla: 120 žiarnic a 36 dymových rúr. Celková výhrevná plocha kotla bola po úprave 194 m², plocha prehrievača 62,1 m².[2]
Od roku 1962 bola potom motovaná plochá dyšna Giesel a pneumatický odkaľovač.[2]
Ako posledný rušeň doslúžil 464.053 v roku 1981 v Klatovách.[2]
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q [PAROSTROJNÝ SPOLOK]. Parný rušeň 464 001 [online]. Prievidzský parostrojný spolok, rev. 2008-05-01, [cit. 2008-05-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae [Václav]. Lokomotivní řada 456 [online]. Václav Daranský, rev. 2010-09-05, [cit. 2010-09-05]. Dostupné online.
- ↑ [Václav]. Lokomotivní řada 464 [online]. Václav Daranský, rev. 2010-09-05, [cit. 2010-09-05]. Dostupné online.