Paroplynová elektráreň
Paroplynová elektráreň (hovorovo aj paroplyn) je druh kogeneračnej elektrárne, ktorá využíva zemný plyn ako palivo na kombinované získavanie elektrickej energie a tepla. Ide o technologický celok, ktorý vyrába elektrickú energiu premenou chemickej energie viazanej v zemnom plyne prostredníctvom tepelnej energie. Je to ekologickejší zdroj ako uhoľná elektráreň. Emisie skleníkových plynov sú porovnateľné s uhlím pri započítaní únikov metánu pri ťažbe a distribúcii zemného plynu.[1] Podľa dokumentu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) sa emisie skleníkových plynov u zemného plynu pohybujú okolo 625-925 gCO2eq/kWh v závislosti od 2-5% únikov metánu pri 20 ročnom potenciáli globálneho otepľovania. Pre porovnanie uhlie má emisie na úrovni 910 gCO2eq/kWh. Európska investičná banka prestáva z dôvodu ochrany klímy financovať projekty s emisiami skleníkových plynov nad 250 gCO2eq/kWh po roku 2021.
Podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu má fosílny metán 30-násobný potenciál globálneho otepľovania ako CO2 pri storočnom porovnaní a 85-násobný potenciál globálneho otepľovania ako CO2 pri dvadsaťročnom porovnaní.[2]
Princíp[upraviť | upraviť zdroj]
Zemný plyn sa najprv spáli v plynovej turbíne, ktorá vyrobí prvú časť energie a vzniknuté horúce spaliny ešte vyrobia paru v kotli, podobne ako v uhoľnej elektrárni. Táto dvojitá výroba podstatne zvyšuje energickú účinnosť.
Paroplynové elektrárne na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatkom roku 2011 bola do prevádzky uvedená paroplynová elektráreň Malženice. Jej inštalovaný výkon je 430 MW. Používa plynovú turbínu SGT5-4000F a parnú turbínu SST5-5000.[3]
Zoznam slovenských lokalít, kde by mali v blízkej budúcnosti vyrásť paroplynové elektrárne sa ďalej rozširuje. V roku 2010 bol Ministerstvom hospodárstva schválený projekt výstavby paroplynovej elektrárne pri Košiciach s plánovaným výkonom 880MW. Investícia by mala dosiahnut okolo 500 mil €.[4] Paroplynové elektrárne by mali byť postavené v obci Panické Dravce pri Lučenci, v Žiline[5] a v Považskej Bystrici.[6]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ dokumentu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD)
- ↑ SCHLÖMER S., T. BRUCKNER, L. FULTON, E. HERTWICH, A. MCKINNON, D. PERCZYK, J. ROY, R. SCHAEFFER, R. SIMS, P. SMITH, AND R. WISER,. Annex III: Technology-specific cost and performance parameters. In: Climate Change 2014: Mitigation of Climate Change. [online]. IPCC, 2014, [cit. 2021-04-23]. Dostupné online.
- ↑ Paroplyn v Malženiciach je už v prevádzke [online]. TASR, 11. január 2011, [cit. 2011-03-28]. Dostupné online. Archivované 2011-01-17 z originálu.
- ↑ Štát vlani povolil výstavbu 47 elektrární [online]. Bratislava: sme.sk, 21.2.2011, [cit. 2011-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Paroplynový cyklus Žilina [online]. enviroportal, [cit. 2011-03-30]. Dostupné online. Archivované 2010-02-25 z originálu.
- ↑ VRABEC, Norbert. Počet projektov paroplynových elektrární rastie [online]. Hospodárske noviny, 7. január 2009, [cit. 2011-03-28]. Dostupné online. Archivované 2010-01-08 z originálu.
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |