Patince

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 47°44′25″S 18°17′14″V / 47,740228°S 18,287294°V / 47.740228; 18.287294
Patince
obec
Patince2.JPG
katolícky kostol v obci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Rieka Dunaj
Nadmorská výška 109 m n. m.
Súradnice 47°44′25″S 18°17′14″V / 47,740228°S 18,287294°V / 47.740228; 18.287294
Rozloha 11,32 km² (1 132 ha) [1]
Obyvateľstvo 451 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 39,84 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1260
Starosta Rozália Tóthová[3] (MOST-HÍD)
PSČ 946 39 (pošta Iža)
ŠÚJ 501310
EČV KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Lipová 233
946 39 Patince
E-mailová adresa poslať email
Telefón 035/778 77 65
Fax 035/778 77 65
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Patince
Webová stránka: www.obecpatince.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Patinčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Patince (maď. Pat, Path) sú obec na Slovensku v okrese Komárno.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v juhozápadnom výbežku Podunajskej roviny a v jej chotári sa nachádza najjužnejší bod Slovenska.[5] Južne od obce tečie Dunaj, východný okraj chotára lemuje Patinský kanál. V jeho blízkosti sa nachádza aj rekreačné stredisko s termálnym kúpaliskom.

Stredom obce prechádza cesta Komárno – Štúrovo, z ktorej vychádzajú viaceré miestne komunikácie. Komárno je vzdialené 13 km západne, Štúrovo 35 km východne, Nové Zámky 40 km severne a do krajského mesta je to rovnako severným smerom 75 km.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy pravekých kultúr v susedných obciach Chotín, Marcelová a Virt napovedajú pohyb ľudí kamennej doby aj v chotári Patiniec. Potvrdil to nález žiarového pohrebiska, ktoré však narušila činnosť ľudí strednej doby bronzovej. Kamenné nástroje nahradil bronz, šperky boli predovšetkým zo zlata. Práve predmety z týchto troch materiálov boli objavené aj v lokalite Patiniec; boli nájdené kamenné sekery, hroty a háčiky, zlaté rímske mince i šperky, mnohé práve v okolí termálnych prameňov. Keramika bola zväčša zničená v domnienke, že ukrýva poklad.

Menili sa i tu žijúce etniká, medzi ktoré patrili Skýti, Kelti a Ilýri. Keltov tu v 1. storočí pred Kr. vystriedali Dákovia, pričom tieto etniká splynuli. Významný brod upútal pozornosť aj Rimanov, ktorí mali na opačnom brehu Dunaja sústavu opevnení. Strážne veže (základy jednej boli objavené v areáli školy) sa práve pri významných brodoch budovali aj na opačnom brehu rieky a objavené pozostatky potvrdzujú aj existenciu vojenskej pevnosti pri susednej obci Iža. Po ústupe Rimanov tu pobývali Gepidi a neskôr Avari. V tomto období poskytol príchod Slovanov základný predpoklad vzniku Samovej a neskôr Veľkomoravskej ríše. Koncom 9. storočia sa toto územie dostalo pod vplyv Starých Maďarov a následne súčasťou Uhorska.

Najstaršia písomná zmienka o majeri „terra Poth“ pochádza z roku 1268, kedy tunajšie územie patrilo do majetku komárňanského hradného panstva. Názov obce sa odvodzuje od priezviska „Páth“, ktoré vzniklo skrátením mena rodiny Pathovcov. Zakladateľom rodu bol Konrád z Aldenburgu, ktorý sem prišiel počas panovania kráľa Šalamúna (1063 – 1074). Meno Both dostal preto, že bol poverovaný funkciou vyslanca (nemecky Bothe), z čoho vznikla skomolenina v podobe „Poth“, neskoršie Path. Neskôr boli členovia rodu povýšení do šľachtického stavu. Celá oblasť výrazne utrpela osmanskými nájazdmi, kedy bola po vypálení v roku 1532 dočasne vyľudnená. V roku 1549 tu stálo iba 5 domov, o 7 rokov neskôr ich bolo stále iba 8. Noví zemepáni tu prišli po roku 1559, pričom majitelia sa viackrát menili. Patince boli už v roku 1576 opäť osídlené a koncom 17. storočia tu žilo 20 gazdov a stálo 34 domov. Po vyhnaní Turkov (podľa povesti bola mierová zmluva v roku 1606 podpísaná pod mohutným dubom pri ústí starej Žitavy) do obce prišli kalvíni, ktorí tu pôsobili do roku 1745. Odchodom kalvínov odišla veľká časť obyvateľov a v roku 1714, kedy obec patrila komárňanskému hradnému kapitánovi Jakabovi Heiblovi, v nej žilo iba 30 obyvateľov. Miestny kostol bol opustený v roku 1731 a o dve desaťročia neskôr sa už prepadával strop, čo urýchlilo jeho deštrukciu. Obyvatelia začali rozoberať múry a hrozilo zrútenie celej stavby. V polovici 18. storočia prišlo s Pálffyovcami 21 nových rodín, ktorí vybudovali novú dedinu, asi 1 km východne od tej pôvodnej. V roku 1776 začala prestavba kostola, ktorý bol už o 4 roky neskôr opätovne vysvetený.

V roku 1840 mala obec 237 obyvateľov v 38. domoch, ktorí sa venovali najmä poľnohospodárstvu, predovšetkým pestovaniu tabaku. Známa bola veľká bažantnica kniežaťa Antala Pálffyho a v okolí sa lovili vyzy. Už v tomto období bol známy potok s liečivou vodou, ktorá vyvierala na viacerých miestach a tiekla do jazierka. Boli známe liečivé účinky výparov, čo využil miestny zemepán a dal tu postaviť kúpeľnú budovu. Vodu zohrievali a využívali na blahodárny kúpeľ.

Počas revolučných rokov v polovici 19. storočia viedla obcou hlavná komunikácia, spájajúca Viedeň, Bratislavu a Budapešť (železnica sa v tom čase iba budovala). Oblasť obsadili cárske ruské vojská pod velením generála Grabbeho, pričom štáb sídlil v susednej Marcelovej (vtedy Krátke Kesy). Kozáci pustošili okolité dediny, ktorých obyvatelia veľmi trpeli. Obec ohrozovali aj povodne, keď napríklad v roku 1876 veľká voda zvalila mnohé obydlia a poničila statky. Krátko po tejto katastrofe dal barón Ditfurt vybudovať okolo obce ochrannú hrádzu. Povodne sa však v rovinatom kraji opakovali aj v rokoch 1888, 1897, 1899, 1926 a ľadová povodeň bola aj v roku 1942. Situácia mnohých rodín sa zlepšila v roku 1887, kedy im Antal Pálffy odpredal pozemky, kde si mohli postaviť vlasné obydlia a hospodárstvo. Postavená bola i škola, učiteľský byt, opravený bol kostol.

Ani Patinciam sa nevyhli povojnové deportácie obyvateľov maďarskej národnosti a v škole bola maďarčina nahradená slovenčinou. Neskôr sa vyučovanie maďarčiny obnovilo a pokračovalo až do uzatvorenia školy v roku 1977. Samostatné dejiny Patiniec sa však píšu až od roku 1956, kedy sa obec osamostatnila od Marcelovej. Najväčšou pohromou v novodobej histórii je katastrofálna povodeň, ktorá vznikla 15. júna 1965 po pretrhnutí dunajskej hrádze pod Patincami. Hladina vody presahovala 1 meter a evakuované boli rozsiahle oblasti povodia. Na následky podmočenia sa zrútilo 99 patinských domov a zničené boli aj kúpele.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Vendelína (pôvodne románsky sloh) z 13. storočia
  • drevený kríž pri kostole
  • Lurdská jaskyňa pred školou z roku 1933
  • pamätník obetiam I. svetovej vojny
  • travertínový ústredný kríž s liatinovým korpusom z roku 1916 na staršom cintoríne
  • pamätník povodne z roku 1965 v zadnej časti školského parku
  • parná prečerpávacia stanica z roku 1897 na hranici chotárov Patiniec a Radvane nad Dunajom

Rekreačné stredisko[upraviť | upraviť zdroj]

Rekreačný areál má rozlohu 30 ha a vznikol na mieste starého rímskeho kúpeľa. V minulosti boli využívané liečivé účinky minerálnej vody a boli tu vybudované kúpele. Nový vrt z roku 1958 odštartoval novodobý rozvoj lokality a jej premenu na rekreačné stredisko. Nachádzajú sa v ňom tri bazény, umelé jazero, športové ihriská, ubytovacie kapacity poskytuje hotel a chatová osada. Termálne kúpalisko prešlo v roku 2006 rekonštrukciou.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Patinčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Najjužnejší bod Slovenska [online]. infoglobe.sk, [cit. 2018-02-18]. Dostupné online.
  6. http://www.patincekupalisko.sk.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]