Paul Ludwig Landsberg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Paul Ludwig Landsberg
nemecký filozof a profesor
Narodenie3. december 1901
Bonn, Nemecko
Úmrtie12. apríl 1944 (42 rokov)
koncentračný tábor Sachsenhausen, Nemecko

Paul Ludwig Landsberg (* 3. december 1901, Bonn, Nemecko – † 2. apríl 1944, koncentračný tábor Sachsenhausen) bol nemecký filozof a profesor židovského pôvodu.

Bol predstaviteľ kresťanského personalizmu, žiak a pokračovateľ Maxa Schelera. Vo svojej filozofii sa sústreďuje na skúmanie rôznych druhov skúsenosti, napríklad skúsenosti smrti. Zaoberal sa problémami ľudskej slobody a zodpovednosti z hľadiska konečnosti existencie a smrti, ako aj etickými problémami mučeníctva a samovraždy.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako syn profesora práva Ernsta Landsberga, ktorého ako prvého Žida zvolili roku 1914 za rektora univerzity, a ktorý dal svojich dvoch synov pokrstiť za protestantov. Starší syn zomrel vo vojne roku 1916.

Paul Ludwig študoval filozofiu vo Freiburgu, Berlíne a Kolíne (absolvoval 1923). Potom habilitoval (1928), stal sa súkromným docentom filozofie v Bonne (1930) a zúčastňoval sa politického života weimarskej republiky. Fascinovali ho myšlienky Karla Marxa a odmietal národný socializmus (z politického presvedčenia). Začal mať preto problémy a 1.3. 1933, tesne pred historickými voľbami do reichstagu, utiekol spolu so sľúbenicou do Švajčiarska, kde sa aj vzali. Potom išli cez Francúzsko do Španielska, kde prednášal v Barcelone a Santandre. V dôsledku španielskej občianskej vojny utiekli znova do Paríža, kde od bol roku 1937 profesorom na Sorbonne, a kde sa aktívne zúčastnil protihitlerovských aktivít nemeckých exilantov. Jeho matka v roku 1938 spáchala samovraždu, keď je úrady zakázali navštíviť syna a dcéry v zahraničí. V rámci druhej vlny internovania všetkých nemeckých rodín vo Francúzsku roku 1939 bol uväznený v tábore v Bretónsku a jeho žena v Gurs na juhu Francúzska. Ludwigov tábor čoskoro dobyli Nemci, ale Ludwigovi sa spolu s inými zajatcami v poslednej chvíli podarilo utiecť, pričom mu policajný prefekt predtým vystavil francúzsky pas na meno Paul Richert, lekár z Alsaska. Potom išiel po svoju ženu (ktorá sa medzitým nervovo zrútila s dlhodobými následkami) a chceli spolu utiecť do Ameriky, ale zmeškali posledný vlak. Na druhý deň ho v hoteli zatklo gestapo a išiel do koncentračného tábora Oraniemburg-Sachsenhausen., kde roku 1944 zomrel na tuberkulózu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Einführung in die philosophische Anthropologie (Introducere in antropologia filozofica), 1934 [Úvod do filozofickej antropológie]
  2. Die Welt des Mittelalters und wir. Ein geschichtsphilosophischer Versuch über den Sinn eines Zeitalters, 1922 [Svet stredoveku a my. Dejinofilozofický pokus o zmysle jednej epochy]
  3. La Edad Media y nosotros, 1925 [Stredovek a my]
  4. Pascals Berufung (Vocatia lui Pascal), 1929 [Pascalovo povolanie]
  5. Essai sur l'experience de la mort suivi de Le probleme moral du suicide (The Experience Of Death: The Moral Problem Of Suicide/Eseu despre experienta mortii, urmat de Problema morala a sinuciderii/Ensayo sobre el problema de la muerte: El problema moral del suicidio), 1937 [Rozprava o skúsenosti smrti nasledovaná Morálnym problémom samovraždy]
  6. Wesen und Bedeutung der platonischen Akademie (Esenta si importanta Academiei platoniciene), 1923 [Podstata a význam Platónskej akadémie]
  7. Die Erfahrung des Todes (La experiencia de la muerte), 1935 [Skúsensť smrti]
  8. Zur Soziologie der Erkenntnistheorie (Contributii la sociologia teoriei cunoasterii), 1931 [Sociológia teórie poznania]
  9. Křesťanské pojetí osoby, 1990

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Moebius, Stephan: Paul Ludwig Landsberg - ein vergessener Soziologe? Zu Leben, Werk, Wissens- und Kultursoziologie Paul Ludwig Landsbergs. [Paul Ludwig Landsberg – zabudnutý sociológ? K životu, dielu, znalostnej a kultúrnej sociológii Paula Ludwiga Landsberga] in „Sociologia Internationalis. Internationale Zeitschrift für Soziologie, Kommunikations- und Kulturforschung“, 41. zväzok, Zošit 1, 2003, s. 77-112.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]