Pavel Dvořák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pavel Dvořák
slovenský historik, spisovateľ a publicista
Pavel Dvořák
Narodenie13. máj 1937
Praha, ČSR
Úmrtie21. december 2018 (81 rokov)
BydliskoBudmerice
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

PhDr. Pavel Dvořák (* 13. máj 1937, Praha – † 21. december 2018)[1] bol slovenský historik, spisovateľ a publicista. Napísal viacero kníh a článkov v ktorých sa populárnym štýlom venoval hlavne slovenskej histórii.[2]

Život[upraviť | upraviť kód]

V zime 1939/1940 spolu s matkou Martou, herečkou plzenského divadla, a otcom Františkom, technikom a elektrikárom Škodových závodov Plzeň, prišiel do Bratislavy. V roku 1955 maturoval na jedenásťročnej strednej škole na Ulici Červenej armády.

V roku 1959 sa stal redaktorom denníka Pravda. Po promócii na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore história v roku 1960 nastúpil na dvojročnú základnú vojenskú službu v Plaveckom Podhradí a na letiskách v Trenčíne a na Sliači. V rokoch 1963 – 1968 bol redaktorom krajovej redakcie Práce v Košiciach. V roku 1966 získal čestné uznanie nakladateľstva Naše vojsko Praha za zbierku poviedok Farby kaki. Po návrate do Bratislavy v roku 1968 pôsobil ako redaktor v časopise Výber. V roku 1971 prešiel do hudobného vydavateľstva Opus. V rokoch 1974 – 1976 bol publicistom v slobodnom povolaní.

V rokoch 1976 – 1979 absolvoval študijný pobyt v Historickom ústave SAV v Bratislave a 1980 – 1983 v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Od roku 1984 bol redaktorom časopisu Československý voják. V roku 1990 pôsobil ako redaktor nového denníka Národná obroda. V 90. rokoch sa stal tvárou seriálu s názvom Stopy dávnej minulosti kedysi bežiacom na RTVS (alebo vtedy STV).

Od roku 1991 viedol vydavateľstvo RAK (zameriava sa najmä na historizujúcu literatúru faktu, prezentovanie prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov, memoárovú literatúru a pod.), ktoré založil v Budmericiach kde aj žil a pôsobil.[2]

Dielo [2][upraviť | upraviť kód]

  • 1967Máte radi Matušku? (spolu s Petrom Brázdom, Evou Horáčkovou a Aloisom Čulíkom)
  • 1969Ľudia roku 1968 (Malý Výber) (zošrotované v r. 1970)
  • 1969Poď sa so mnou hrať (leporelo – aj v češtine, maďarčine a lužickej srbčine)
  • 1970Svet nahoty (Malý Výber) (zošrotované v r. 1970)
  • 1974Odkryté dejiny I. (Dávnoveké Slovensko)
  • 1975Odkryté dejiny II. (Staré Slovensko)
  • 1978Odkryté dejiny III. (Predveká Bratislava)
  • 1980Odkryté dejiny IV. (Prví ľudia v Československu)
  • 1983Hriešnikov návrat
  • 1983Lovci mamutov a tí druhí
  • 1984Odkryté dějiny (První lidé na území Československa)
  • 1985Zázrak obilného zrnka
  • 1992Môj prvý atlas
  • 1992Bratislava-Podhradie (Svedectvo pohľadníc) (s L. Ševcom)
  • 1992Rošáda (filmová poviedka)
  • 1993 a 1995Zlatá kniha Bratislavy
  • 1993Podivný barón (Kniha o nevšednom osude baróna Emila Friedricha Johannesa Hoenninga O´Carroll)
  • 1994Kto zabil Viliama Žingora? (Cisár, deväť prezidentov a jeden ľudský osud)
  • 1999Krvavá grófka (s Karolom Kállayom)
  • 1999Farby kaki (Prečo som sa nestal spisovateľom)
  • 1993Zlatá kniha Bratislavy
  • 2002Stopy dávnej minulosti 1 (Slovensko v praveku)
  • 2003Stopy dávnej minulosti 2 (Slovensko v staroveku)
  • 2004Stopy dávnej minulosti 3 (Zrod národa)
  • 2005Stopy dávnej minulosti 4 (Slovensko v Uhorskom kráľovstve)
  • 2006Prvá kniha o Bratislave
  • 2006Pictoria (Najstaršie dejiny Slovenska v reči obrazov)
  • 2007Druhá kniha o Bratislave
  • 2009Stopy dávnej minulosti 5 (Slovensko v stredoveku)
  • 2010Tretia kniha o Bratislave
  • 2011Štvrtá kniha o Bratislave
  • 2012Piata kniha o Bratislave
  • 2013Stopy dávnej minulosti 6 (Slovensko v stredoveku. Čas cudzích kráľov)
  • 2014Stopy dávnej minulosti 7 (Slovensko na konci stredoveku)

Ocenenia [2][upraviť | upraviť kód]

  • 1994 – Cena SAV za popularizáciu vedy
  • 1994 – Medzinárodná Cena Egona Ervína Kischa za Zlatú knihu Bratislavy
  • 1997 – Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra
  • 2000 – Medzinárodná Cena Egona Ervína Kischa za Krvavú grófku
  • 2001 – Cena Pražského knižného veľtrhu za Krvavú grófku, najkrajšiu knihu ilustrovanú fotografiami
  • 2002 – Cena za najkrajšiu knihu sveta za rok 2001 (UNESCO award for the most beautiful book in the world), udelená nemeckou komisiou UNESCO v spolupráci s nadáciou Stiftung Buchkunst na knižnom veľtrhu v Lipsku za Kroniku anonymného notára kráľa Bela (Gesta Hungarorum), na vydaní ktorej sa podieľal historik Vincent Múcska (kniha bola ako jediná vybratá spomedzi 749 titulov z 31 krajín celého sveta)[3]
  • 2002 – Cena Ministerstva kultúry SR – Najkrajšie knihy Slovenska 2002 – za knihu Stopy dávnej minulosti 1. – Slovensko v praveku
  • 2007 – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. VONŠÁK, Martin. Umrel známy slovenský historik Pavel Dvořák. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-12-21. Dostupné online [cit. 2018-12-21]. ISSN 1335-4418.
  2. a b c d Pavel Dvořák [online]. Bratislava : Literárne informačné centrum, [cit. 2018-12-20]. Dostupné online.
  3. osobnosti.sk

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]