Pavel Dvořák
Pavel Dvořák | |
slovenský historik, spisovateľ a publicista | |
Narodenie | 13. máj 1937 Praha, ČSR |
---|---|
Úmrtie | 21. december 2018 (81 rokov) |
Bydlisko | Budmerice |
Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Manželka | Daniela Dvořáková |
Deti | Jakub Dvořák Barbora Dvořáková Hatráková Pavel Dvořák Katarína Dvořáková |
Odkazy | |
Commons | Pavel Dvořák |
PhDr. Pavel Dvořák (* 13. máj 1937, Praha – † 21. december 2018)[1] bol slovenský historik, spisovateľ a publicista. Napísal viacero kníh a článkov, v ktorých sa populárnym štýlom venoval hlavne slovenskej histórii.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]V zime 1939/1940 spolu s matkou Martou, herečkou plzenského divadla, a otcom Františkom, technikom a elektrikárom Škodových závodov Plzeň, prišiel do Bratislavy. V roku 1955 maturoval na jedenásťročnej strednej škole na Ulici Červenej armády.
V roku 1959 sa stal redaktorom denníka Pravda. Po promócii na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore história v roku 1960 nastúpil na dvojročnú základnú vojenskú službu v Plaveckom Podhradí a na letiskách v Trenčíne a na Sliači. V rokoch 1963 – 1968 bol redaktorom krajovej redakcie Práce v Košiciach. V roku 1966 získal čestné uznanie nakladateľstva Naše vojsko Praha za zbierku poviedok Farby kaki. Po návrate do Bratislavy v roku 1968 pôsobil ako redaktor v časopise Výber. V roku 1971 prešiel do hudobného vydavateľstva Opus. V rokoch 1974 – 1976 bol publicistom v slobodnom povolaní.
V rokoch 1976 – 1979 absolvoval študijný pobyt v Historickom ústave SAV v Bratislave a 1980 – 1983 v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Od roku 1984 bol redaktorom časopisu Československý voják. V roku 1990 pôsobil ako redaktor nového denníka Národná obroda. V 90. rokoch sa stal tvárou seriálu s názvom Stopy dávnej minulosti na STV.
Od roku 1991 viedol vydavateľstvo RAK (zameriava sa najmä na historizujúcu literatúru faktu, prezentovanie prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov, memoárovú literatúru a pod.), ktoré založil v Budmericiach kde aj žil, pôsobil a kde je aj pochovaný.[2][1]
Prvou manželkou Pavla Dvořáka bola spisovateľka Helena Dvořáková (* 1943),[3] ktorá napísala známy román Fúkni do púpavy, druhou historička Daniela Dvořáková (* 1965).[4]
Dielo[2]
[upraviť | upraviť zdroj]- 1967 – Máte radi Matušku? (spolu s Petrom Brázdom, Evou Horáčkovou a Aloisom Čulíkom)
- 1969 – Ľudia roku 1968 (Malý Výber) (zošrotované v r. 1970)
- 1969 – Poď sa so mnou hrať (leporelo – aj v češtine, maďarčine a lužickej srbčine)
- 1970 – Svet nahoty (Malý Výber) (zošrotované v r. 1970)
- 1974 – Odkryté dejiny I. (Dávnoveké Slovensko)
- 1975 – Odkryté dejiny II. (Staré Slovensko)
- 1978 – Odkryté dejiny III. (Predveká Bratislava)
- 1980 – Odkryté dejiny IV. (Prví ľudia v Československu)
- 1983 – Hriešnikov návrat
- 1983 – Lovci mamutov a tí druhí
- 1984 – Odkryté dějiny (První lidé na území Československa)
- 1985 – Zázrak obilného zrnka
- 1992 – Môj prvý atlas
- 1992 – Bratislava-Podhradie (Svedectvo pohľadníc) (s L. Ševcom)
- 1992 – Rošáda (filmová poviedka)
- 1993 a 1995 – Zlatá kniha Bratislavy
- 1993 – Podivný barón (Kniha o nevšednom osude baróna Emila Friedricha Johannesa Hoenninga O´Carroll)
- 1994 – Kto zabil Viliama Žingora? (Cisár, deväť prezidentov a jeden ľudský osud)
- 1999 – Krvavá grófka (s Karolom Kállayom)
- 1999 – Farby kaki (Prečo som sa nestal spisovateľom)
- 1993 – Zlatá kniha Bratislavy
- 2002 – Stopy dávnej minulosti 1 (Slovensko v praveku)
- 2003 – Stopy dávnej minulosti 2 (Slovensko v staroveku)
- 2004 – Stopy dávnej minulosti 3 (Zrod národa)
- 2005 – Stopy dávnej minulosti 4 (Slovensko v Uhorskom kráľovstve)
- 2006 – Prvá kniha o Bratislave
- 2006 – Pictoria (Najstaršie dejiny Slovenska v reči obrazov)
- 2007 – Druhá kniha o Bratislave
- 2009 – Stopy dávnej minulosti 5 (Slovensko v stredoveku)
- 2010 – Tretia kniha o Bratislave
- 2011 – Štvrtá kniha o Bratislave
- 2012 – Piata kniha o Bratislave
- 2013 – Stopy dávnej minulosti 6 (Slovensko v stredoveku. Čas cudzích kráľov)
- 2014 – Stopy dávnej minulosti 7 (Slovensko na konci stredoveku)
- 2016 – Stopy dávnej minulosti 8 (Slovensko v čase tureckých vojen. Smrť sultána Sulejmana)
- 2018 – Stopy dávnej minulosti 9 (Posledný Turek. Stavovské povstanie a koniec osmanských vojen)
Dokumentárne TV programy
[upraviť | upraviť zdroj]- 2× Svätoplukova ríša (1980)
- 20× Múzeum života (1982)
- 56× Stopy dávnej minulosti (1993)
- 9× Putovanie storočiami s Pavlom Dvořákom (2000)
- Veľké jasovské dobrodružstvo (2005)
- Hľadanie príbehu (2007)
- 29× Hľadanie stratených svetov (2011)
Ocenenia[2]
[upraviť | upraviť zdroj]- 1994: Cena SAV za popularizáciu vedy
- 1994: Medzinárodná Cena Egona Ervína Kischa za knihu Zlatá kniha Bratislavy
- 1997: Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra
- 2000: Medzinárodná Cena Egona Ervína Kischa za knihu Krvavá grófka
- 2001: Cena Pražského knižného veľtrhu za knihu Krvavá grófka, najkrajšiu knihu ilustrovanú fotografiami
- 2002: Cena za najkrajšiu knihu sveta za rok 2001 (UNESCO award for the most beautiful book in the world), udelená nemeckou komisiou UNESCO v spolupráci s nadáciou Stiftung Buchkunst na knižnom veľtrhu v Lipsku za knihu Kronika anonymného notára kráľa Bela : Gesta Hungarorum, na vydaní ktorej sa podieľal historik Vincent Múcska (kniha bola ako jediná vybratá spomedzi 749 titulov z 31 krajín celého sveta)[5]
- 2002: Cena Ministerstva kultúry SR – Najkrajšie knihy Slovenska 2002 za knihu Stopy dávnej minulosti 1. : Slovensko v praveku
- 2006: Cena Ministerstva kultúry SR – Najkrajšie knihy Slovenska 2006 za knihu Prvá kniha o Bratislave
- 2007: Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b VONŠÁK, Martin. Umrel známy slovenský historik Pavel Dvořák. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-12-21. Dostupné online [cit. 2018-12-21]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b c d Pavel Dvořák [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2018-12-20]. Dostupné online.
- ↑ Helena Dvořáková [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2024-07-07]. Dostupné online.
- ↑ KVASNIČKA, Matúš. Pavel Dvořák odkrýval dejiny a z histórie tkal pútavé príbehy. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2018-12-21. Dostupné online [cit. 2024-07-07]. ISSN 1336-197X.
- ↑ osobnosti.sk
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DVOŘÁKOVÁ HATRÁKOVÁ, Barbora. Tatove odkryté dejiny : venované Kubovi. 1. vyd. Budmerice : RAK, 2018. 220 s. ISBN 978-80-85501-72-8.
- DVOŘÁKOVÁ, Daniela. Stopy dávnej minulosti 10. 1. vyd. Budmerice : RAK, 2019. 246 s. ISBN 978-80-85501-73-5.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavel Dvořák
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavel Dvořák na webe Slovenského literárneho centra
- Zoznam diel Pavla Dvořáka v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Vydavateľstvo Rak
- Portrét Pavla Dvořáka na TA3 (2015)
- Pavel Dvořák dal dejinám ľahkosť príbehu – rozhovor v denníku Pravda (2017)