Pavel Sibyla
| Pavel Sibyla | |
| slovenský spisovateľ a publicista | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 1. apríl 1978 (46 rokov) Detva, Slovensko |
| Alma mater | Trnavská univerzita v Trnave |
| Pavel Sibyla na sibylapavel.sk | |
Pavel Sibyla (* 1. apríl 1978, Detva) je slovenský spisovateľ a publicista.
Životopis [upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Detve, vyrastal v Hriňovej. V roku 2002 sa stal absolventom histórie na Trnavskej univerzite v Trnave.
Publikovať začal v roku 2004 v denníku SME a neskôr v rokoch 2008 – 2014 bol reportérom ekonomického týždenníka TREND. V roku 2013 založil internetový magazín Mono a stal sa jeho prvým šéfredaktorom.[1]
Od novembra 2014 do júla 2015 bol vedúcim odboru vnútornej politiky Kancelárie prezidenta SR počas mandátu Andreja Kisku. Z tejto pozície odišiel aby sa stal v rokoch 2015 až 2018 výkonným riaditeľom Nadácie Zastavme korupciu.[2] Od januára 2022 je riaditeľom Slovenského literárneho centra.[3]
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2009 mu vyšli dve prozaické knihy - zbierka poviedok Coffee stories alebo Deň ako každý iný, a generačná novela Niečo o orchideách.[4] Najmä druhá menovaná kniha sa stretla s pozitívnym ohlasom u kritikov.[5]
Nové Sibylove poviedky boli uverejnené v zborníkoch Päť x päť (2011)[6] a Nefajčiť zakázané (2012).[7]
V roku 2022 mu vo vydavateľstve Literárna bašta vyšla tretia kniha s názvom Na prelome apríla a mája. Okrem fiktívneho príbehu tridsiatnika Mila sa v nej nachádza aj historická línia zachytávajúca osudy Gustáva Husáka a Imricha Karvaša.[8]
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2010 zvíťazil v národnom kole European Year Journalist Award[9] za článok o podozrivom zaraďovaní rómskych detí do špeciálnych škôl. Neskôr získal Novinársku cenu v kategórii najlepšia reportáž (2014).[10]
Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Pavel Sibyla sa v septembri 2018 stal členom hnutia Progresívne Slovensko.[11] V máji roku 2019 bol zvolený za člena predsedníctva hnutia.[12] Funkciu zastával do júna 2020.[13]
V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 18. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[14] Vo voľbách získal 8 289 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 16. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal.[15]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ magazín Mono, 2013
- ↑ Pavel Sibyla, Nadácia zastavme korupciu
- ↑ GARAJ, Patrik. Nový riaditeľ literárneho centra Sibyla: Ak má byť z kultúry vývozný artikel, nepôjde to bez investícií [online]. Denník N, 2021-11-25, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
- ↑ Coffee stories alebo Deň ako každý iný, Pavel Sibyla, 2009
- ↑ Niečo o orchideách - Pavel Sibyla - Rýchlo prečítam, pomaly zabudnem [online]. Slovenské literárne centrum, 2010-04-13, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
- ↑ Päť x päť. Antológia súčasnej slovenskej prózy [online]. Slovenské literárne centrum, 2013-06-10, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
- ↑ Nefajčiť zakázané! Malá slovenská fajčiarska antológia. [s.l.] : [s.n.], 2012. Dostupné online.
- ↑ PAVEL. Na prelome apríla a mája [online]. 2022-12-04, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
- ↑ European Year Journalist Award, Winners list, 2010
- ↑ Novinárska cena, najlepšia reportáž, 2014
- ↑ Progresívne Slovensko, Pavel Sibyla, vstup, 2018
- ↑ Lídrom PS sa stal Michal Truban [online]. [Cit. 2019-07-30]. Dostupné online. Archivované 2019-05-08 z originálu.
- ↑ Novou predsedníčkou Progresívneho Slovenska sa stala Bihariová [online]. Pravda.sk, 2020-06-06, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
- ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.