Pavilón ZSSR na Exposition internationale des arts décoratifs et industriels modernes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sovietsky pavilón

Pavilón ZSSR na Exposition internationale des arts décoratifs et industriels modernes, alebo aj Sovietsky pavilón, bola stavba Konstantina Stepanoviča Meľnikova v štýle konštruktivizmu na Parížskej výstave dekoratívnych umení v roku 1925.

Začiatky, Medzinárodná výstava v Paríži v roku 1925[upraviť | upraviť zdroj]

Umelecké obdobie modernizmu začalo v podstate na Medzinárodnej výstave dekoratívnych umení v Paríži v roku 1925, kde zažiarili dva pavilóny: Le Corbusierov L´Esprit Noveau a Sovietsky pavilón. Aj keď bol v Sovietskom zväze konštruktivizmus násilne ukončený, architekti z neho vychádzali počas celého dvadsiateho storočia. V skutočnosti sa tento štýl dočkal ocenenia až na kapitalistickom Západe.

Účasť Česko-Slovenska na výstave[upraviť | upraviť zdroj]

Na výstave prišlo k zaujímavej konfrontácii československej výtvarnej tvorby na medzinárodnom poli. Pavilón Jiřího Gočára v silnej celosvetovej konkurencii výborne obstál. Pavilóny po architektonickej stránke boli prelomové vo vývoji výstavníckej tvorby- vystavovali exponát ako živú, neustále sa meniacu myšlienku.

Meľnikovov tvorivý proces[upraviť | upraviť zdroj]

Snáď najpozoruhodnejšou osobnosťou, ktorá si dokázala udržať svoj osobný tvorivý profil aj v hektických prepolitizovaných dobách mladého sovietskeho štátu a ktorá sa dokázala v ére programového kolektivizmu držať individuálnej výtvarnej výpovede, bol Konstantin Stepanovič Meľnikov (1890 – 1974). Upozornil na seba v európskom meradle skvelým pavilónom Sovietskeho zväzu na medzinárodnej výstave v Paríži, moskovskými kultúrnymi domami a vlastným domom tiež v Moskve, ktorý je jedinečná stavba s kruhovým pôdorysom a so šesťbokými oknami. Kariéra architekta Konstantina Stepanoviča Meľnikova (1890 – 1974) bola v podstate necelých desať rokov po dokončení návrhu pavilónu u konci. Totiž konštruktivistický štýl Stalin a jeho klika odmietli v dobe, keď architektúru v Sovietskom zväze začal ovládať socialistický realizmus a istý druh dekoratívneho neoklasicizmu. Do tej doby Meľnikovova vlastná červená hviezda nezadržateľne stúpala. Bol vybraný, aby v Paríži zastupoval mladý a dynamický komunistický štát (Lenin zomrel o rok skoršie).

Pavilón[upraviť | upraviť zdroj]

Pavilón, postavený podľa tradícií architekta Tatlina, bol prvou ruskou konštruktivistickou stavbou, ktorou sa na Západe prezentoval. Svojho koncepčného predchodcu mal v objekte Machorka na Všeruskej poľnohospodárskej výstave roku 1923. Dvojpodlažná stavba bola postavená na systéme elementov dreveného skeletu v kombinácii so sklom. Z tohto riešenia vznikol dobré osvetlenie interiérov a prechod medzi exteriérom a interiérom. Je to drobnejšia stavba, ktorú akoby v podobe bleskov láme dlhé, diagonálne vstupné schodisko, ktorý delí vnútorný priestor na dva trojuholníkové kubusy. Nad schody sa v podobe skrížených mečov pnuli panely pripomínajúce oceľové nosníky. Ich grafickú výzdobu čerpal Meľnikov z revolučných konštruktivistických hesiel predchádzajúcich ôsmich rokov. Stavba bola zariadená ako klub pracovníkov. Vo farebnom riešení mal slovo aj architektov priateľ, Alexander Rodčenko.

Parížsky pavilón predstavoval na výstave, kde dominovali historizujúce a ozdobné tendencie, mimoriadny počin a bol skvelou demonštráciou konštruktivistickej moderny nielen svojou originálnou koncepciou ale i jej majstrovským stvárnením. Ten bol spolu s Le Corbusierovým projektom najoriginálnejším exponátom na výstave Arts Décoratif v roku 1925. Melnikovov návrh bol jedným z prvých realizovaných výrazov revolučného konštruktivizmu uvedených v Európe.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]