Pavlo Petrovyč Skoropadskyj

Pavlo Petrovyč Skoropadskyj
hajtman celej Ukrajiny, ruský a ukrajinský generál
hajtman celej Ukrajiny
V úrade 29. apríla 1918 – 14. decembra 1918
Najvyšší veliteľ ukrajinských ozbrojených síl
V úrade 29. apríla 1918 – 14. decembra 1918
Biografické údaje
Narodenie	15. máj 1873 Wiesbaden, Nemecká ríša
Úmrtie	26. apríl 1945 (71 rokov) Metten, nacistické Nemecko
Odkazy
	Pavlo Petrovyč Skoropadskyj (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Pavlo Petrovyč Skoropadskyj (ukr. Павло Петрович Скоропадський; * 15. máj 1873, Wiesbaden – † 26. apríl 1945, Metten) bol ukrajinský aristokrat, vojenský vodca a štátnik, ktorý slúžil ako hajtman Ukrajinského štátu počas celého roku 1918 po štátnom prevrate 29. apríla toho istého roku. 14. decembra však abdikoval.

Narodil sa ako syn šľachtica a navštevoval Pážací zbor, z ktorého vyšiel ako dôstojník. Po službe v rusko-japonskej vojne bol povýšený do hodnosti plukovníka a neskôr v roku 1910 velil 20. fínskemu dragúnskemu pluku. Skoropadskyj bol v roku 1912 povýšený na generálmajora a pobočníka Mikuláša II. Počas prvej svetovej vojny sa stal generálporučíkom veliacim 34. armádnemu zboru.

Po februárovej revolúcii v ktorej vznikla Ústredná rada, začal Skoropadskyj ukrajinizovať svoj 34. armádny zbor, neskôr známy ako 1. ukrajinský zbor. S tichou podporou Nemeckej ríše Skoropadskyj zvrhol Ukrajinskú ľudovú republiku a založil Ukrajinský štát. Počas svojej vlády dal okupačným rakúskym a nemeckým silám väčšiu kontrolu nad Ukrajinou a zároveň apeloval na záujmy veľkých vlastníkov pôdy.

Odpor voči jeho vláde rástol, najmä medzi vidieckym obyvateľstvom, kvôli nútenému rekvírovaniu obilia nemeckými a rakúskymi vojskami, ktoré sa často správali násilne voči miestnym ukrajinským roľníkom. Po jeho kontroverznom vyhlásení, v ktorom proklamoval svoj cieľ pripojiť sa k federálnej únii s Bielym hnutím, ktoré bolo u mnohých Ukrajincov nepopulárne, vypuklo 14. novembra 1918 protihajtmanské povstanie, ktoré ho zbavilo moci a obnovilo skoršiu Ukrajinskú ľudovú republiku.

Napriek jeho krátkemu pôsobeniu vo funkcii hajtmana sa mu pripisuje založenie Národnej akadémie vied Ukrajiny, nadviazanie diplomatických vzťahov na medzinárodnej úrovni a obnovenie relatívneho mieru a poriadku uprostred širšej ruskej občianskej vojny.

Rodokmeň

Jakob Michajlovič Skoropadskij

Mychajlo Jakobvyč Skoropadskyj

Efrosinia Osipovna Zakrevskaja

Ivan Mychaljovyč Skoropadskyj

Ivan Andrejevič Markevič

Pulcheryja Ivanivna Markevyč

Jelizaveta Vasilievna Kočubej

Petro Ivanovyč Skoropadskyj

Vasilij Jakovlevič Tarnovskij

Piotr Vasilievič Tarnovskij

Anastasija Vasilievna Tumanskaja

Jelizaveta Petrovna Tarnovskaja

Pavel Antonovič Miloradovič

Alexandra Pavlovna Miloradovič

Marfa Bogdanovna Brežinskaja

Pavlo Petrovyč Skoropadskyj

Piotr Petrovič Miklaševskij

Michail Petrovič Miklaševskij

Andrij Mychajlovyč Myklaševskyj

Vasiľ Hrihorievič Tumanskij

Marija Vasilievna Tumanskaja

Uliana Fedorivna Lisenko

Marija Andrejevna Myklaševská

Dmitrij Adamovič Olsufjev

Alexandr Dmitrievič Olsufjev

Darja Alexandrovna Delicyna

Darja Alexandrovna Olsufjeva

Pavel Nikitovič Kaverin

Marija Pavlovna Kaverina

Anna Petrovna Korsakova

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavlo Petrovyč Skoropadskyj