Pavlovské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pavlovské vrchy
(Pálava)
pohorie
Pavlovske vrchy od zapadu.jpg
Štát Česko Česko
Región Morava
Okres Břeclav
Časť Mikulovská vrchovina
Mesto Pavlov
Najvyšší bod Děvín
 - výška 551 m n. m.
Geologické zloženie vápenec
Poloha Južných Karpát
Poloha Južných Karpát
Wikimedia Commons: Pavlovské vrchy

Pavlovské vrchy (hovorovo Pálava, oba názvy sú odvodené od názvu obce Pavlov, nem. Pöllauer Berge) sú vápencové pohorie, ktoré sa tiahne na samom juhu Moravy, od ohybu Dyje dvadsať kilometrov na juh okolo Mikulova, až k štátnej hranici s Rakúskom. Hoci nedosahujú veľkú absolútnu výšku (Devín má 551 m n. m.), vystupujú monumentálne nad okolitú nížinu a tvoria prírodnú dominantu juhu Moravy.

Vápenec, z ktorého sa hrebeň skladá, vznikol v druhohornom mori a bol vyzdvihnutý alpínskym vrásnením. Vďaka zachovalosti pôvodnej krajiny sa v oblasti vyskytuje množstvo veľmi vzácnych živočíchov a rastlín. Preto sú vrchy súčasťou CHKO Pálava, ktorá je severozápadnou časťou Biosférickej rezervácie Dolní Morava UNESCO.

Oblasť je nepretržite obývaná po desiatky tisíc rokov, o čom svedčí mnoho archeologických nálezov (lovci mamutov; hradisko, predovšetkým v Dolných Vestoniciach). Na území Pavlovských vrchov sa nachádza niekoľko prírodných rezervácií ochraňujúcich tunajšie veľmi cenné územie. Na dvoch výšinách sa týčia stredoveké hradné zrúcaniny (Děvičky a Sirotčí hrádek), na južnom úbočí sa rozkladá malebné historické mesto Mikulov.

Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pavlovské vrchy ležia v najzápadnejšej časti Karpát a skladajú sa z týchto častí (zoradené od severu na juh):

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pavlovské vrchy na českej Wikipédii.