Pavol Dobšinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pavol Dobšinský
Pavol Dobšinský
slovenský spisovateľ, folklorista a evanjelický kňaz

Narodenie 16. marec 1828
Slavošovce, Rakúske cisárstvo
Úmrtie 22. október 1885 (57 rokov)
Drienčany, Rakúsko-Uhorsko

Pavol Dobšinský (* 16. marec 1828, Slavošovce – † 22. október 1885, Drienčany) bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine evanjelického farára. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.

V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Levoči ako asistent u evanjelického farára a etnografa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr pôsobil ako kaplán, v rokoch 1858 – 1861 ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, a napokon sa usadil v Drienčanoch, kde od roku 1861 pôsobil ako kňaz.

Oženil sa celkom dvakrát – prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú. Jeho druhou družkou sa stala Adela Medvecká-Čajaková, vdova po Jankovi Čajakovi a sestra Terézie Vansovej.

rodný dom Pavla Dobšinského v Slavošovciach
pamätná tabuľa na rodnom dome Pavla Dobšinského v Slavošovciach
pamätná tabuľa v Drienčanoch


Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky jeho literárnej tvorby sa datujú ešte od čias jeho štúdia na evanjelickom lýceu. Už v tej dobe písal básne v intenciách štúrovskej poézie. Boli to najmä ponášky na ľudovú pieseň, vlastenecké a alegorické básne. Sústavne tiež prekladal zo svetovej poézie. V rôznych časopisoch mu postupne vyšli preklady Byrona, Lamartina, Mickiewicza. Vydával rukopisný časopis Holubica, vydával časopis Sokol, recenzoval almanachy Concordia a Lipa. Ako editor sa zaslúžil o vydanie literárnych prác Jánka Čajaka, Jána Bottu či Ľudovíta Kubániho.

Ťažisko jeho činnosti je vo folkloristike. Už ako študent sa zaoberal problematikou ľudovej slovesnosti. Časopisecky publikoval folkloristické štúdie a zhrnul ich do knihy Úvahy o slovenských povestiach (1872). Sústavne zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, vďaka čomu sa ľudové diela (pôvodne určené dospelým) stali obľúbenými a vhodnými medzi detskými čitateľmi. Spolu s A. H. Škultétym zostavili a v roku 1858 – 1861 vydali súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti. Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti (1880 – 1883). Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]


Úvod, Zakliata hora, Laktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, Radúz a Ľudmila, Myšacia bundička, Hadogašpar, Dvanásti bratia a trinásta sestra, Tri stromy, Za zlatým jabĺčkom, Zlatá podkova, zlatô pero, zlatý vlas; Lomidrevo alebo Valibuk, Tri perá z draka alebo hľadanie zlého a dobrého, Chorý kráľ, Zlatovláska, O kráľovičovi, čo si mladú hľadal, Černokňažník, Dvä šibalci, Mahuliena zlatá panna alebo slncová panička, Vlkolak, Zlatovlasé dvojčatá, Berona, Jelenček, Dalajláma Čarodejná lampa, Pani Mačička, Zlí bratia, Víťaz Kuchta, Či še hnevace?, Svetovládny rytier, Otcov hrob, Vintalko, Ľudojedi, Zlatá priadka, Škrupinový zámok, O kocúrikovi

    • Druhý zväzok:

Janko a Macko, Sirota, Zlatná krajina, Dlhý nos, Zlatý kľúč, Čarodejná kráľovná, Zlatý zúbok, O veternom kráľovi, Šurienka a Atalienka, Tri holúbky, Neverná žena, My trǟ bratǟ, Had, mačička a psík, Fundži palica, cepy von z vreca, Tri píšťalky, O Mechúrikovi, Kozičky, Mať a macocha alebo zlatá páva, Rovnopekný pár, Hrdá panička; Kraľčík, Kucharčík, Popelčík; Piatko a Pustaj, Zlý brat, Pijan, Tri zlaté hrušky, Bračok vtáčok, Baláž, Zlatovláska, Mlynček, Či jesto pravda na svete, Janko Hraško, Stará dievka a čert, Červenkráľ a žltovláska, Černovlasý princ, O krásnej Ibronke, O sirote, Divostvorný lovec, Cesta k Slncu, Mataj, Ľubka a Kovovlad, O dvanástich mesiačkoch, Plavčík a Vratko čo osúšajú slzy sveta, O hlúpej žene, Zlatí bratkovia Zakliaty zámok, Drevená krava, Čert slúži, Žabina kmotra; Hádač, strúhač, strelec, poprac; Najmladší z dvanástich, O troch grošoch

    • Tretí zväzok:

Soľ nad zlato, Kubove príhody, Nebeská sláva, Chudobných rodičov syn, Na Boha s kyjom, Sitno; Hopsa, hor sa - zem, otvor sa!; Ako šlo vajce na vandrovku, Tetka smrť, Svenči gazda, zvieracej reči vedomý, Stratený chlapec, Peračina, Traja zhavranelí bratia, Prorok Rak, Tri práčky, Psota, Zabitá sestra, Panna za drakom, Ružová Anička, Petor a Otec nebeský v širokom údolí, Nebojsa, Klinko a Kompit kráľ, Bača a šarkan, Kráľ času, Trojruža, O človeku, čo nikdy nehrešil, O pohanskom kráľovi, Medveď a komár, Mechúrik-Koščúrik s kamarátmi, Drotári a ten špatný, Slncový kôň, O Víťazkovi, Smrť kmotra a zázračný lekár, Múdry chlapec, Sirôtky; Pamodaj šťastia, lavička; Jeleň zlatorohý, Mŕtvy frajer, Popolvár najväčší na svete, Ženský vtip, Dobrý strelec, Cigáň čerta ošialil, Pes, O Peterkovi, Starý Bodrík a vlk, Starý človek a dvanásť oviec, Ďuro-truľo, Súdnej pám, Vešťec, Cesta k Slncu a Mesiacu, Popelvár - Hnusná tvár, Tri zakliate kniežatá, Tri citróny, O zakliatej sestre, Zelezník, Múdry Maťko a blázni; O vlku, čo si dal šiť boty; Svetská krása, Statočný valach, O ednom chudobnom mlinarevi, Pravda, Popeluša, Salaš na čertovici, Pecko-sprostáčik, Koza odratá a jež, Kozliatka


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]