Pavol III. (pápež)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pavol III.
220. rímsky biskup
Pavol III. (pápež)
Erb Pavol III.
Funkcie a tituly
Pontifikát
13. október, 1534 – 10. november, 1549
Predchodca Klement VII. Július III. Nástupca
Biografické údaje
Rodné meno Alessandro Farnese
Narodenie 29. február 1468
Canino
Úmrtie 10. november 1549 (81 rokov)
Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Pápež
Voľba 13. október, 1534
Odkazy
Spolupracuj na Commons Pavol III.
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Portal.svg Biografický portál

Pavol III. (vlastným menom Alessandro Farnese) (* 29. február 1468, Canino – † 10. november 1549, Rím) bol 220. pápež (1534-1549).

Ako pápež bol Pavol III. klasickým predstaviteľom nepotizmu, ako ostatní renesanční pápeži. 18. decembra 1534 vymenoval za kardinálov dvoch svojich vnukov, štrnásť a šestnásťročných chlapcov. (V čase kým nebol biskupom splodil synov.) Svojej rodine Farnese rôznymi spôsobmi vypomáhal. Počas pontifikátu sa zasadzoval za reformu cirkvi, ktorá bola nevyhnutná v čase silnejúcej protestantskej reformácie. Kvôli tomuto úsiliu ustanovil reformnú komisiu, ktorú tvorili kardináli.

17. decembra 1538 uvalil cirkevnú kliatbu na anglického kráľa Henricha VIII. kvôli jeho nepovolenému sobášu a na celé Anglicko uvalil interdikt. 27. septembra 1540 schválil Spoločnosť Ježišovu (Societas Iesu) a jeho stanovy spísané Ignácom z Loyoly.

Roku 1545 otvoril Tridentský koncil, ktorý odpovedal, napriek obrovskému časovému sklzu, v ktorom zasadal, na výzvu reformácie. Kvôli napätiu so španielskym kráľom a nemeckým cisárom Karolom V. sa koncil presunul 11. marca 1547 do Bologni, ktorá nepatrila k územiu Svätej ríše rímskej, takže cisár nemohol bezprostredne do rokovania koncilu zasahovať. Napriek tomu nepriamo zasiahol tým, že nedovolil svojim biskupom zúčastniť sa koncilu v Bologni a Pavol bol nútený pozastaviť ôsme zasadanie bez toho, aby koncil vydal ďalšie reformné dekréty.

Ako suverén Papežského štátu Pavol III. zachovával neutralitu. Napriek tomu roku 1537 uzavrel spojeneckú zmluvu s Benátskou republikou proti Turkom.

21. júla 1542 založil Pavol III. bulou Licet ab initio Congregatio Romanae et universalis Inquisitionis (tzv. posvätnú inkvizíciu). Roku 1548 uviedol do života švajčiarsku gardu, čím obnovil osobnú stráž pápeža, ktorá zanikla počas Sacco di Roma a ako výsledok uzatvorenia barcelonského mieru. Začal tiež výstavbu renesančnej podoby baziliky sv. Petra; ako staviteľa povolal Michelangela Buonarrotiho.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Predchodca:
Klement VII.
Pápežský znak Pápež
Pavol III. (pápež)
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Július III.