Pavol Király

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pavol Király
Bývalý minister spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky
V úrade
3. december 1970 – 30. november 1982
PrezidentLudvík Svoboda
Gustáv Husák
PremiérŠtefan Sádovský
Peter Colotka
Predchodca Felix Vašečka Ján Pješčak Nástupca
Biografické údaje
Narodenie8. november 1913
Hnúšťa, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie19. november 1999 (86 rokov)
Bratislava, Slovensko
Politická stranaKSČ
Alma materPrávnická fakulta Karolovej univerzity
Profesiapolitik, sudca, prokurátor

JUDr. Pavol Király[1][2][3], uvádzaný aj ako Pavel Király (* 8. november 1913, Hnúšťa – † 19. november 1999, Bratislava[4]) bol slovenský právnik a politik. V roku 1970 pôsobil ako predseda Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky. V období rokov 1970 až 1982 vykonával funkciu ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky.[5]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste Hnúšťa. Študoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Rimavskej Sobote. V roku 1935 úspešne absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, čím sa stal najmladším právnikom vo vtedajšom Česko-Slovensku. Po ukončení štúdia začal pôsobiť na súdoch ako justičný čakateľ, neskôr sudca. Postupne vystriedali súdy v Levoči, Banskej Bystrici, Žiline a Trenčíne. Od roku 1945 bol členom KSČ. Po druhej svetovej vojne patril medzi prokurátorov, ktorí na tzv. národných súdoch žalovali predstaviteľov bývalého režimu Slovenského štátu. V roku 1948 začal vyučovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1968 až 1970 bol vedúcim rehabilitačného odboru námestníka generálneho prokurátora pre Slovensko. 1. apríla 1970 sa stal prvým predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, pričom v tejto funkcii zotrval do 2. decembra 1970. 3. decembra 1970 bol vymenovaný za ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky. V tejto pozícii pôsobil do 30. novembra 1982.[5][6] 16. januára 1973 sa stal terčom bombového útoku, pri ktorom zahynuli atentátnik a riaditeľ kancelárie ministra spravodlivosti. Samotný Király utrpel zranenia, kedy prišiel skoro o sluch, pričom na jedno ucho do konca života nepočul.[7][8] Po skončení funkcie pôsobil do roka 1990 ako námestník krajského prokurátora v Bratislave.[9]

Ústav pamäti národa eviduje pod údajmi Pavel Király, nar. 08.11.1913 jeden záznam. Pod registračným číslom 4447 sa nachádza osoba s krycím menom Dovera, ktorá je evidovaná v kategórii prepožičaný byt. Pod kategóriou prepožičaný byt sú podľa Ústavu pamäti národa osoby, ktoré je možné považovať za vedomých spolupracovníkov ŠtB.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dr. Király Pavol, minister spravodlivosti SSR. [online]. archiv.sav.sk, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.
  2. Řád Vítězného února - 347 - Király Pavol - 1913 - 7. 11. 1978 [online]. prazskyhradarchiv.cz, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.
  3. Vláda Petera Colotky III. (18.06.1981 - 18.06.1986) [online]. vlada.cz, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.
  4. Király, Pavel, 1913-1999 [online]. skcinema.sk, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.
  5. a b Nezverejnení a doplnení agenti ŠtB, DOPOSIAľ NEZVEREJNENÉ OSOBY: II. časť [online]. Praha : szcpv, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.
  6. V HNÚŠTI SA NARODILI, ŽILI A UMIERALI TIETO VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI [online]. mesto.hnusta.sk, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.
  7. Invalid chcel zabiť ministra. Za prieťahy [online]. pravda.sk, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.
  8. Bombový útok na ministerstvo spravedlnosti Slovenské socialistické republiky 1973 - počet mrtvých 2 [online]. kriminalistika.eu, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.
  9. Exprezident Gašparovič prezrádza pre PL.sk nepoznané kapitoly zo svojho života: Stranícku legitimáciu som nikdy nemal [online]. parlamentnelisty.sk, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.
  10. Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti [online]. upn.gov.sk, [cit. 2017-12-31]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]