Pavol Križko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pavol Križko
slovenský historik, archivár, pedagóg
Narodenie 30. máj 1841
Banská Bystrica
Úmrtie 25. marec 1902 (60 rokov)
Kremnica

Pavol Križko (* 30. máj 1841, Banská Bystrica - † 25. marec 1902, Kremnica) bol historik, archivár, pedagóg. Pseudonym: Tribránsky. Práve on prezentoval kontroverzný Velestúrsky nápis širokej verejnosti  v roku 1868 v Letopise Matice slovenskej, ročník V., zväzok I.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Samuel Križko
  • matka Júlia rod. Palušová
  • manželka Mária, rodená Marčeková, pochádzala z Mošoviec († 4. jún 1898)
  • dcéra Ľudmila Lehotská-Križková (* 10. január 1863, Kremnica), prvá slovenská hudobná skladateľka[1]
  • syn Bohuslav Križko (* 24. marec 1864, Kremnica – † 19. október 1938, Bratislava), banský inžinier, priekopník techniky, vynálezca
  • dcéra Drahotína Kardossová-Križková (* 7. apríl 1867, Kremnica – † 24. september 1944, Majer), folkloristka a národnokultúrna pracovníčka
  • syn Milutín (Želislav) Križko (* 30. marec 1871, Kremnica – † 25. august 1926, Ľubochňa), statkár, slovenský a československý politik
  • syn Jaromír Križko

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyučil sa za tkáča, 1860 absolvoval evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici. V decembri 1859 si ho luteráni v Kremnici zvolili za svojho učiteľa a organistu. V roku1860 sa presťahoval do Kremnice, kde do roku 1872 bol učiteľ a organista a v období 12. apríla 1872-1889 bol súčasne účtovník (audítor) z poverenia komorského grófa Alexandra Goldbrunner. Okrem tejto funkcie od roku 1870 až do roku 1880 pôsobil v cirkevnom a hasičskom zbore a od 1880 do roku 1890 bol riaditeľom kráľovskej banskej spoločnosti v Kremnici.

Už počas gymnaziálnych štúdií zbieral slovenský folklór, prispieval do slovenských a českých časopisov a zúčastňoval sa na národno-kultúrnom dianí. Zakladajúci člen a funkcionár Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS). Autor próz a básní inšpirovaných folklórom, z ktorých väčšina ostala v rukopisnej podobe. V cestopisných zážitkoch zo Sedmohradska si všímal najmä zaostalosť priemyselnej výroby a propagoval technický pokrok. Jeden z prvých slovenských pozitivistických historikov, založil svoje práce na štúdiu archívneho materiálu, v MSS bol referentom pre dejepis, archeológiu a antropológiu. Excerpovaním prameňov a expertízou pomáhal Aloisovi Jiráskovi pri písaní trilógie Bratrství (jej 2. zväzok venoval Jirásek jeho pamiatke). Predstaviteľ česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Zakladateľská osobnosť slovenskej archivistiky. Centrom jeho vedeckých záujmov boli dejiny Kremnice, banských miest a regiónov, osobitnú pozornosť venoval dejinám baníctva, mincovníctva, sociálnej problematike, mestskej správe, justícii, školským a cirkevným dejinám. Výrazne národne-obranný charakter mali jeho historicko-filologické štúdie, zamerané proti maďarizačnej politike. Celkove napísal 157 historických štúdií a článkov. Jeho štúdia o vývine a šírení písma od prvopočiatku až po najnovšiu dobu zostala v rukopisnej podobe. V roku 1890 založil v Kremnici Múzeum mincí a medailí, pôvodne ako vlastivedné múzeum. Na základe jeho iniciatívy bol v Kremnici v marci 1895 založený bratmi Aurelom a Klementom Lehotským, prvý filatelistický spolok na Slovensku s názvom Album. Spolok síce po 9 rokoch prestal existovať a nikdy nemal viac ako 20 členov, no vo svojej dobe patril k vrcholom slovenského spolkového života[chýba zdroj].

Zomrel 25. marca 1902 v Kremnici.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • v Bratislave, Kremnici a ďalších slovenských mestách sú po ňom pomenované ulice
  • pamätná tabuľa na mieste zbúraného rodného domu v Banskej Bystrici (Rázusova ul. 12)
  • pamätná tabuľa v Kremnici na Dolnej ulici
  • rukopisná pozostalosť v Štátnom ústrednom archíve v Bratislave a v Literárnom archíve Matice slovenskej
  • Pamätná medaila Pavla Križku udeľovaná od roku 1979 zaslúžilým archivárom

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dejiny banskomestského seniorátu, Liptovský Mikuláš roku 1948
  • Z dejín banských miest na Slovensku, Bratislava roku 1964
  • Kremnické školstvo v rokoch 1528-1674, Bratislava roku 1975

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Elena Hašková: Ľudmila Lehotská-Križková Prvá slovenská hudobná skladateľka Kremnický letopis 2/2012, Online

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.