Pavol Marcely

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pavol Marcely
najmladší slovenský generál, pedagóg a protifašistický bojovník
najmladší slovenský generál, pedagóg a protifašistický bojovník
Narodenie26. jún 1914
Zvolen
Úmrtie17. október 1980 (66 rokov)
Piešťany

Pavol Marcely (* 26. jún 1914, Zvolen - † 17. október 1980, Piešťany) bol slovenský generál, pedagóg a protifašistický bojovník.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Ján Marcely
  • matka: Júlia rod. Kubišová
  • manželka: Jolana rod. Jurášová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1933 študoval na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, do roku 1965 na FF UK v Bratislave. Pôvodne učiteľ, neskôr príslušník Slovenskej armády a ČSĽA. Účastník profifašistického odboja v slovenskej armáde, počas SNP štábny kapitán, príslušník československého vojska v ZSSR, bojoval v karpatsko-duklianskej operácii, 15. októbra 1944 aj s brigádou vysadený na letisku Tri duby, dnes Letisko Sliač, po prechode SNP do hôr bojoval na najohrozenejších úsekoch frontu, 5. decembra 1944 ťažko ranený.[1] Ako 36 ročný sa stal najmladším dôstojníkom slovenskej národnosti, ktorý bol vymenovaný do prvej generálskej hodnosti. Brigádnym generálom sa totiž stal 1.10.1950. Na konci septembra 1953 bol preložený do zálohy. Reaktivovaný do Československej ľudovej armády bol začiatkom augusta 1968 a to vo vojenskej hodnosti generálmajora. Následne bol zaradený vo Vojenskom historickom ústave na oddelenie vojenských dejín Slovenska v Bratislave. V rokoch 1969 až 1971 pôsobil ako vojenský a letecký pridelenec v Belehrade. Odtiaľ nastúpil na MNO v Prahe kde vykonával štábne funkcie. Do opätovného odchodu do zálohy odišiel koncom júla 1973. [2] .

Venoval sa problémom štatistiky, predseda Slovenského štatistického ústavu. Vysokoškolský pedagóg, prednášal na PF UK v Trnave, prispel k rozvoju slovenského školstva. Od roku 1974 pracoval ako vedúci útvaru obrany na Ministerstve práce a sociálnych veci SSR v Bratislave. Prispieval memoárovými a odbornými článkami do novín a časopisov i do odbornej tlače.

Udelené vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Nositeľ mnohých vysokých vojenských vyznamenaní ako napríklad:

  • 1943 sovietsky Rad Červenej hviezdy,
  • 1943 a 1945 Československý vojnový kríž 1939,
  • 1945 a 1969 Rad veľkej vlasteneckej vojny II. stupňa,
  • 1945 Za chrabrosť pred nepriateľom, Za pobedu nad Germanijej, Za zásluhy I. stupňa,
  • 1946 Rad SNP I. tr., juhoslovanský rad Za zasluge za narod I. tr., rumunský rad Virtuti militari,
  • 1948 poľský Vojnový kríž,
  • 1949 Rad 25. februára 1948, Československý vojenský rad Bieleho leva Za víťazstvo I. stupňa,
  • 1955 Za zásluhy o výstavbu,
  • 1964 Rad červenej hviezdy a i. [3]

Jeho meno nesie Základná škola Pavla Marcelyho, Drieňová 16 v Bratislave. [4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.vhu.sk/data/att/357.pdf
  2. Ján Štaigl a kol. - Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 - 2012, 2. vyd., Magnet Press, ISBN 978-8089169-25-2
  3. Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990.
  4. http://www.zsdrienovaba.edu.sk/

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]