Pavol Pálfi
| Pavol Pálfi | |
| krajinský hodnostár, palatín | |
 | |
| Narodenie | 19. január 1592 hrad Červený Kameň, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 6. november 1653 Bratislava, Uhorsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Pavol Pálfi |
Gróf Pavol (IV.) Pálfi (Pálffy) - prídomok "Pálffy de Erdőd" (* 19. január 1592, hrad Červený Kameň[1] – † 6. november 1653, Pálfiho palác, Bratislava, Uhorsko[2]) bol krajinský hodnostár, palatín.
Pavlov otec Mikuláš Pálfi bol najvýznamnejším bojovníkom proti osmanským Turkom na sklonku 16. storočia. Pochádzal z nevýznamného šľachtického rodu zo Žitného ostrova. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a bohatej manželke Márii Fuggerovej získal hodnosti a veľké majetky. Osmanských Turkov porazil v 26-tich bitkách. Za dobytie hradu Ráb v roku 1598 dostal grófsky titul. Jeho zásluhou sa rodina Pálfiovcov stala popredným rodom v Uhorsku. Pálfiovci mali na Slovensku rozsiahle majetky. Klenotom historického jadra Bratislavy je Pálfiho palác postavený v renesančnom slohu.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho otcom bol Mikuláš Pálfi, matkou Mária, rod. Fuggerová (1566 - 1643). Jeho manželkou bola Františka rod. Khuenová de Belasy, z manželstva mali štyri deti: najstaršia dcéra neznámeho mena (zomrela v roku 1644), Ján Anton (1642 - 1694), Mária Magdaléna (1644 - 1684) a Ján Karol (1645 - 1694).[3]
V roku 1625 – 1626 bol predsedom uhorskej komory, od roku 1625 hlavným kráľovským čašníkom, od roku 1640 dedičným kapitánom Bratislavského hradu a županom Bratislavskej stolice, od roku 1646 krajinským sudcom, od roku 1649 uhorským palatínom a miestodržiteľom.
Ako krajinský sudca úspešne riešil náboženské spory, z poverenia panovníka riešil roku 1650 spor slovenských mešťanov s nemeckým patriciátom v Banskej Bystrici, stanovil zásadu paritného zastúpenia oboch národností v mestskej rade a pravidelné striedanie Slovákov a Nemcov v richtárskej a iných funkciách. Kúpil dom č. 16 na hlavnom námestí v Banskej Bystrici, známy ako Benického dom, nikdy v ňom nebýval, prenajímal ho. Vykonával stavebný dozor nad významnými cisárskymi stavebnými akciami. Jednou z najvýznamnejších bola prestavba Bratislavského hradu.
Zomrel vo svojom bratislavskom paláci dňa 6. novembra 1653 o siedmej hodine večer, pochovaný bol v dóme Sv. Martina.
Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Roku 1634 povýšený do grófskeho stavu, španielskym kráľom Filipom IV.; vyznamenaný Radom zlatého rúna
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ FUNDÁRKOVÁ, A.: Barokový aristokrat. Bratislava 2018, s. 17.
- ↑ FUNDÁRKOVÁ, A.: Barokový aristokrat. Bratislava 2018, s. 200.
- ↑ FUNDÁRKOVÁ, A.: Barokový aristokrat. Bratislava 2018, s. 66 - 67.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Slovenský biografický slovník
- FUNDÁRKOVÁ, Anna: Barokový aristokrat. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2018. 236 s. ISBN 978-80-224-1694-8
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.