Pavol Pálfi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pavol Pálfi
krajinský hodnostár, palatín
Pavol Pálfi
Narodenie19. január 1592
hrad Červený Kameň, Uhorsko
Úmrtie6. november 1653
Bratislava, Uhorsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Pavol Pálfi

Gróf Pavol (IV.) Pálfi (Pálffy) z Erdődu (* 19. január 1592, hrad Červený Kameň[1] – † 6. november 1653, Pálfiho palác, Bratislava, Uhorsko[2]) bol krajinský hodnostár, palatín.

Pavlov otec Mikuláš Pálfi bol najvýznamnejším bojovníkom proti osmanským Turkom na sklonku 16. storočia. Pochádzal z nevýznamného šľachtického rodu zo Žitného ostrova. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a bohatej manželke Márii Fuggerovej získal hodnosti a veľké majetky. Osmanských Turkov porazil v 26-tich bitkách. Za dobytie hradu Ráb v roku 1598 dostal grófsky titul. Jeho zásluhou sa rodina Pálfiovcov stala popredným rodom v Uhorsku. Pálfiovci mali na Slovensku rozsiahle majetky. Klenotom historického jadra Bratislavy je Pálfiho palác postavený v renesančnom slohu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otcom bol Mikuláš Pálfi, matkou Mária, rod. Fuggerová (1566 - 1643). Jeho manželkou bola Františka rod. Khuenová de Belasy, z manželstva mali štyri deti: najstaršia dcéra neznámeho mena (zomrela v roku 1644), Ján Anton (1642 - 1694), Mária Magdaléna (1644 - 1684) a Ján Karol (1645 - 1694).[3]

V roku 1625 – 1626 bol predsedom uhorskej komory, od roku 1625 hlavným kráľovským čašníkom, od roku 1640 dedičným kapitánom Bratislavského hradu a županom Bratislavskej stolice, od roku 1646 krajinským sudcom, od roku 1649 uhorským palatínom a miestodržiteľom.

Ako krajinský sudca úspešne riešil náboženské spory, z poverenia panovníka riešil roku 1650 spor slovenských mešťanov s nemeckým patriciátom v Banskej Bystrici, stanovil zásadu paritného zastúpenia oboch národností v mestskej rade a pravidelné striedanie Slovákov a Nemcov v richtárskej a iných funkciách. Kúpil dom č. 16 na hlavnom námestí v Banskej Bystrici, známy ako Benického dom, nikdy v ňom nebýval, prenajímal ho. Vykonával stavebný dozor nad významnými cisárskymi stavebnými akciami. Jednou z najvýznamnejších bola prestavba Bratislavského hradu.

Zomrel vo svojom bratislavskom paláci dňa 6. novembra 1653 o siedmej hodine večer, pochovaný bol v dóme Sv. Martina.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Roku 1634 povýšený do grófskeho stavu, španielskym kráľom Filipom IV.; vyznamenaný Radom zlatého rúna

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FUNDÁRKOVÁ, A.: Barokový aristokrat. Bratislava 2018, s. 17.
  2. FUNDÁRKOVÁ, A.: Barokový aristokrat. Bratislava 2018, s. 200.
  3. FUNDÁRKOVÁ, A.: Barokový aristokrat. Bratislava 2018, s. 66 - 67.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]