Pegas (súhvezdie)
| Pegas | |
 | |
| Latinský názov | Pegasus |
|---|---|
| Skratka | Peg |
| Genitív | Pegasi |
| Symbolické vyjadrenie | Pegas, okrídlený kôň |
| Rektascenzia | 23h |
| Deklinácia | +15° |
| Plocha | 1 121 štvorcových stupňov Poradie: 7 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 5 |
| Najjasnejšia hviezda | Enif (ε Peg) (Zdanl. magnitúda 2,39) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −65° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október | |
| Horná kulminácia o 24:00 | 11. september |
| Dolná kulminácia o 24:00 | 12. marec |
Pegas (Pegasus) je severné súhvezdie pomenované po mytologickej bytosti Pegasovi. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie a bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom.
Legenda
O vzniku tohoto súhvezdia rozpráva stará grécka báj. Keď Perzeus odsekol hlavu Medúze, rinula sa z otvorenej rany krv do mora. Na príkaz boha Poseidóna sa z nej zrodil snehobiely okrídlený kôň Pegas, ktorý potom vyletel na horu Helikon v Korintskom zálive, kde sídlili ochrankyne umenia múzy. Dodnes sa o Pegasovi hovorí v súvislosti s umením, hlavne básnickým. V helikónskom háji žil Pegas dlhý čas a údajne vytvoril aj prameň Hippokrénu. Raz ho chytil hrdina Bellerofontes, aby s jeho pomocou zahubil strašnú obludu Chiméru. Po porážke Chiméry však Bellerofontes spyšnel a chcel sa na Pegasovi dostať na Olymp medzi bohov. To rozhnevalo boha Dia a tak poslal na Pegasa zúrivosť. Pegas sa splašil a zhodil svojho jazdca. Bellerofontov osud potvrdzuje starú múdrosť, že pýcha predchádza pád. Pegas sa neskôr dostal na oblohu ako súhvezdie tak ako aj Perzeus. Názov bájneho koňa pochádza od Feničanov, starovekých moreplavcov. Ich lode mali na prove polovicu okrídleného koňa s uzdou, tzv. Pega Sus. Tím sa vysvetľuje nielen názov, ale aj to, že na oblohe je len predná polovica koňa a aj to obrátená. Tak totiž námorníci videli provu svojej lode z paluby.
Hviezdy
Pegas je rozľahlé súhvezdie, ktoré však leží v oblasti chudobnej na hviezdy. Všetky hviezdy jeho obrazca sú slabé, ale v pomerne prázdnej oblasti, v ktorej sa nachádzajú, vynikajú. Najjasnejšia hviezda je epsilon Enif, v arabčine „nos“ alebo „nozdry“, ktorá má len 2,38 magnitúd. Nachádza sa skutočne na nose mysleného koňa. Alfa sa nazýva Markab rovnako ako hviezda kappa Velorum, netreba si ich preto mýliť. Znamená to „sedlo“ a tento názov zodpovedá polohe, ktorú má Markab v obrazci koňa. Beta Pegasi sa volá Scheat, a gama Pegasi Algenib – aj táto hviezda má svoju menovkyňu, tentoraz v súhvezdí Perzeus. Znamená to „krídlo koňa“. delta Pegasi neexistuje. Pôvodne ňou bola hviezda Sirrah, ale potom bola preradená do súhvezdia Androméda ako alfa Andromedae. 1 Pegasi je dvojhviezda, ktorú môžeme rozlíšiť ešte aj s 6 cm ďalekohľadom.
Objekty
Pegas nie je príliš bohatý na zaujímavé hviezdy a objekty. Výnimku tvorí M15, známa guľová hviezdokopa 6. magnitúdy. V obrazci sa nachádza pred papuľou koňa, zhruba na predĺženej spojnici hviezd théta a epsilon. V Pegasovi sa nachádza aj niekoľko galaxií. Z nich je najjasnejšia špirálová galaxia NGC 7331. Len pol stupňa juhojuhozápadne od NGC 7331 sa nachádza známa skupina vzdialených galaxií nazývaná Stephanov kvintet. Tvoria ho štyri galaxie: NGC 7317, NGC 7318A, NGC 7318B, NGC 7319 a NGC 7320. Napokon sa v tomto súhvezdí nachádza aj najbližšia pravidelná kopa galaxií. Táto kopa označovaná ako Kopa Pegasus má sférickú štruktúru rozloženia galaxií so silnou koncentráciou v strede.
Poloha
Pegas je rozľahlé jesenné súhvezdie, ktoré celé zapadá pod obzor. Heliaktický západ má vo večerných hodinách v marci, opäť vychádza nadránom už koncom apríla. Jeho hviezdy sú veľmi nevýrazné, ale ako orientačný obrazec slúži Pegasov štvorec – veľký asterizmus tvorený hviezdami Algenib, Markab, Scheat a Sirrah. Od neho si už ľahko odvodíme obrazec koňa. Pegas sa dá nájsť aj pomocou cirkumpolárnych súhvezdí. Nachádza presne na opačnej strane Polárky, ako Veľký voz, priamo pod súhvezdiami Cefeus a Kasiopeja.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pegas (súhvezdie)
