Pekliansky potok (zdrojnica Kacvínskeho potoka)
| Pekliansky potok | |
| potok | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okresy | Kežmarok, Powiat Nowotarski |
| Obce | Osturňa, Nižné Lapše |
| Prameň | Nižné Lapše |
| - poloha | Pieskowy Wierch |
| - výška | 924 m n. m. m |
| - súradnice | 49°21′05″S 20°13′37″V / 49,35126°S 20,22695°V |
| Ústie | Kacvínsky potok, sútok zdrojníc |
| - poloha | Nižné Lapše |
| - výška | 818 m n. m. m |
| - súradnice | 49°20′50″S 20°13′58″V / 49,34711°S 20,23290°V |
| Dĺžka | 1,0 km |
| Rád toku | V. |
| Číslo hydronyma | 3-01-01-2272-1 |
  sútok zdrojníc
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pekliansky potok[1] (poľ. Piekielny Potok) je hlavnou zdrojnicou vodného toku Kacvínsky potok. Pekliansky potok je potok na Slovensku v regióne Spiš v Prešovskom kraji v okrese Kežmarok na území obce Osturňa a na území Poľska v priestore obce – gminy Nižné Lapše, poľsky Łapsze Niżne, v Powiate Novotarskom v regióne Poľský Spiš. Pekliansky potok má od prameňa po sútok zdrojníc dĺžku 1,0 km. Je vodným tokom V. rádu. Slovenská časť povodia toku Pekliansky potok sa nachádza v geomorfologickom celku Spišská Magura[2].
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení na južnom svahu vrchu Pieskowy Wierch s 980 m n. m. v nadmorskej výške 924 m n. m. v lesnom extraviláne v priestore obce – gminy Nižné Lapše (poľsky Łapsze Niżne) v Powiate Novotarskom v regióne Poľský Spiš na území Poľska a 0,4 km od slovensko – poľskej štátnej hranice.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa po slovensko – poľskú štátnu hranicu tečie úsekom dlhým 0,4 km južným smerom cez hon Pieskowe v lesnom extraviláne územia obce – gminy Nižné Lapše v Powiate Novotarskom v Poľsku v regióne Poľský Spiš, v 870 m n. m. vteká na slovensko – poľskú štátnu hranicu. Presná poloha bodu, v ktorom Pekliansky potok priteká na štátnu hranicu (bod č. 010 Hraničnej mapy II-160), je daná v súradniciach v slovensko – poľskom hraničnom operáte[3]. Tečie po slovensko – poľskej štátnej hranici juhovýchodným smerom na úseku dlhom 0,5 km. Zo slovenskej strany svojim pravým brehom obmýva v lesnom extraviláne severnú časť územia obce Osturňa v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji v regióne Spiš v jeho subregióne Horný Spiš. Z poľskej strany ľavým brehom obmýva hon Za Pieskowem v obci – gmine Nižné Lapše v Poľsku tiež v lesnom extraviláne. V 843 m n. m. opúšťa štátnu hranicu a tým aj územie Slovenska, skrúca sa na severovýchod a vteká na územie Poľska v regióne Poľský Spiš (bod č. 001 Hraničnej mapy II-159). Po krátkom úseku s dĺžkou 0,1 km v 818 m n. m. sa končí tok Pekliansky potok, na sútoku hlavnej zdrojnice, ktorou je Pekliansky potok, so sekundárnou zdrojnicou, ktorou je bezmenný krátky potok pritekajúci od juhu z územia Slovenska s dĺžkou 0,3 km. V mieste sútoku zdrojníc sa začína na území Poľska vodný tok Kacvínsky potok, poľsky Kacwiński Potok, ktorý tečie ďalej na sever cez hon Pański Las v gmine Nižné Lapše v Poľsku. Kacwiński Potok vo východnom okraji intravilánu obce Nižné Lapše ústi v 540 m n. m. na území dnešného Poľska do vodného toku Łapszanka a tento potok ústi ďalej do vodného toku Osturniansky potok, ktorý má na území Poľska názov Kacwinianka.[4][5] Pekliansky potok pramení na území Poľska v blízkosti slovensko – poľskej štátnej hranice, priteká na slovensko – poľskú štátnu hranicu v priestore geomorfologického celku Spišská Magura, geomorfologického podcelku Repisko[6]. Po krátkom úseku opúšťa štátnu hranicu a vracia sa do Poľska, kde sa po ďalšom krátkom úseku končí sútokom zdrojníc.[7]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku má pôvod v regionálnom apelatíve peklo vo význame lokalita sústredenej produkcie drevného uhlia. Profesia produkcie drevného uhlia bola typická pre celú oblasť subregiónu Horného Spiša i Poľského Spiša ale i širšieho zalesneného okolia. Svedectvom toho je i výskyt geografického objektu Peklo (dnes lúka v lese) vo vzdialenosti 2,5 km juhozápadne od vodného toku Pekliansky potok na území lesného extravilánu obce Osturňa. Porovnaj aj apelatívum peklina vo význame vyhĺbená jama pred pecným otvorom na výrobu smoly a drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach.[8] Z apelatíva peklo bolo po rozšírení o systémový formant -iansky a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Pekliansky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii spojené so slovným základom peklo[9]. Hydronymum Pekliansky potok bolo štandardizované v roku 2005[10]. V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Pekliansky potok nie je jedinečným názvom (jún 2025); štandardizovaný geografický názov Pekliansky potok je na Slovensku na území mesta Levoča v okrese Levoča v geomorfologickom celku Levočské vrchy.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2025-06-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [cit. 2025-06-30]
- ↑ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky: Informačný systém štátnych hraníc. Prešovský kraj, okres Kežmarok, obec Osturňa, Hraničná mapa 1:2000, II-160 a II-159. Dostupné on-line na [cit. 2025-07-01]
- ↑ Priebeh vodného toku Pekliansky potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [nefunkčný odkaz] [cit. 2025-07-04].
- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. Bratislava 1988. 146 s. S. 51, 126. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 119, 120. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2025-07-02]. Dostupné online.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (46). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 220-222. Dostupné online [cit. 2023-10-28.]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140, 142.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o štandardizácii názvov vodných tokov z 21. marca 2005 číslo GK-1442/2005. Spravodajca ÚGKK SR 2005, ročník 37, čiastka 2, s. 30. Príloha č. 1 a príloha č. 2. [cit. 2025-06-30.]