Muškát krúžkovaný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Pelargonium zonale)
Muškát krúžkovaný

Muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale) poster (celkový habitat).
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Pelargonium zonale
(L.) L'Hér.[1][2], 1789[1][2]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muškát krúžkovaný[3] (iné názvy: pelargónia zonále, muškát vzpriamený, muškát kríčkový, muškát pásikavý; lat. Pelargonium zonale[2]) je kvitnúca okrasná rastlina pestovaná v záhradách od mierneho po tropické pásmo. Je súčasťou širokého rodu pelargónium tvoreného asi 280 druhmi a endemitom Juhoafrickej republiky. Rastie tam v pobrežných provinciách, od juhu Západného Kapska cez Východné Kapsko po sever provincie KwaZulu-Natal v horských údoliach, preliaklinách a na úpätiach skál v prostredí, kde dlhé obdobie neprší a je sucho.[4][5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Asi roku 1700 boli semená pelargónie páskatej dopravené z Afriky do Leidenu v Holandsku, kde začali byť pestované v tamojšej botanickej záhrade. Za niekoľko rokov sa dostala na Britské ostrovy, do Francúzska, Talianska aj Španielska a stala sa tam obľúbenou. Postupne doputovala na ostrovy Karibiku a okolo roku 1800 už bola známa v Severnej Amerike, kde ju pestoval vtedajší americký prezident Thomas Jefferson. Dnes rastie vo voľnej prírode mnohých subtropických a tropických krajín a v chladnejších oblastiach je pestovaná v skleníkoch.[4][6]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pre úspešný rast potrebujú všetky pelargónie dobre priepustnú pôdu s pôdnou reakciou neutrálnou až mierne alkalickou a na dosiahnutie kvalitných kvetov je nutné plné osvetlené a stanovište dostatočné zásobené živinami. Vo svojej domovine a v oblastiach, kde v zime neklesá teplota pod 0°C, rastú ako trvalky a vytvárajú polokery.

V stredoeurópskych podmienkach sa na záhradách pestujú ako jednoročné, pred príchodom zimy sa ale môžu zdravé rastliny vytiahnuť a po prezimovaní v chlade ich možno na jar opäť vysadiť. Pri pestovaní v miestnosti rastú celoročne, pri nižšom osvetlení v zimnom období je vhodné im znížiť teplotu aj zálievku. Ani v lete nesmú byť korene dlhodobo podmáčané a nie je vhodné rastliny rosiť.[4][6][7][8]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Vytrvalá rastlina krovitého vzrastu, ktorý za ideálnych podmienok vo svojej domovine dorastá do výšky okolo 1 m. Jej mäkko chlpaté, dužinaté letorasty, ktoré slúžia ako zásobáreň vody pre suché obdobie, v starobe od spodu drevnatia. Je porastená stopkatými listami s okrúhlymi alebo plytko päťlaločnými čepeľami, ktoré majú v priemere 5 až 8 cm. Čepele sú na vrchnej strane riedko mäkko chlpaté a pozdĺž vrúbkovaného okraja majú tmavý alebo červenavý pruh podkovitého tvaru.

Obojpohlavné kvety v počte až 70 sú združené do bohatých okolíkov s dlhými, bezlistými stopkami rastúcimi z úžľabia listov. Päťpočetný kalich má 1 cm dlhé, voľné, trojhranné plátky. Koruna veľká asi 3,5 cm je tvorená piatimi obkopinatými plátkami, horný z nich je pretvorený na tenkú, dutú ostrohu zrastajúcu s kvetnou stopkou. Korunné plátky bývajú sfarbené do rôznych odtieňov farby ružovej, červenej alebo sú biele. V kvete býva päť až sedem tyčiniek s tromi rôznymi dĺžkami a niekoľko patyčiniek, gyneceum je tvorených piatimi plodolistami. Vrchný semenník obsahuje päť puzdier po dvoch vajíčkach, z ktorých po opelení dospeje len jedno.

Plodom je rozpadavý zobákovitý plod, ktorý sa pri dozrievaní delí v 5 jednosemenných puzdier. Tie sa od seba aj od stredného stĺpika postupne oddeľujú a napínajú tak pružné osiny, ktoré zrelé semená vymršťujú. Čierne, hranaté semená sú drobné, jeden gram obsahuje asi 250 semien.[4][6][7][8][9]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rastliny sa môžu rozmnožovať semenami alebo rezkovaním. Pri výseve semien sa zvyčajne nezachovávajú všetky vyšľachtené vlastnosti rodičov a nové rastlinky sa od seba rôznia, v praxi sa tento spôsob používa hlavne pri získavaní nových kultivarov. Boli však vyšľachtené hybridy, ktorých prvé F1 generácie si tieto vlastnosti zachovávajú a majú vyrovnané potomstvo. Tvrdé semená sa pred výsevom skarifikujú a pri teplote okolo 20°C vyklíčia do 14 dní.

Ku klasickému odrezkovaniu sa používajú dobre rastúce a kvitnúce materské rastliny, z jednej sa získa päť až pätnásť rezkov. Možno ich množiť aj tak, že rastliny rozrežeme na kúsky s jedným listom, zasypeme pôdou a tie zo spiaceho úžľabného púčika vypustia korene. Novším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom získame veľký počet identických jedincov, je tzv. mikropropagácia rastlín, kedy sa využívajú rastlinné explantáty.[6][7][8]

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný druh muškátu kríčkového sa v súčasnosti na trhové využitie takmer nepestuje, má však ako jeden z rodičov veľký význam pre vznik veľkej skupiny krížencov nazývaných Pelargonium × hortorum. Na vytvorení týchto hybridov sa podieľala spoločne s druhmi Pelargonium frutetorum, Pelargonium iquinans, Pelargonium scandens a ďalšími.

Všetky dnes predávané pelargónie sú rastliny vzniknuté umelým krížením a šľachtením. Takto získané kvety síce nevonia, ale mávajú výraznejšiu kresbu takmer celistvých listov, väčšie, početnejšie a lepšie vyfarbené a trvanlivejšie kvety, kompaktnejší vzrast a sú odolnejšie proti hubovým chorobám, ktoré im hrozia pri zvýšenej vlhkosti. Boli takto vyšľachtené, a stále sa šľachtia, stovky a stovky nových kultivarov vhodných na pestovanie v kvetináčoch alebo záhradách.[4][6][8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pelargonium × hortorum
    Pelargonium × hortorum
  • Parková výsadba
    Parková výsadba
  • Kvetenstvo
    Kvetenstvo
  • Typické listy
    Typické listy

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b W.Aiton, Hort. Kew. 2: 424 (1789)
  2. ↑ a b c Pelargonium zonale (L.) L'Hér. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 194.
  4. ↑ a b c d e PELARGONIUM ZONALE (L.) L'Hér. – pelargónie páskatá / pelargónia | BOTANY.cz [online]. [Cit. 2022-05-18]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ Catalogue of Life - 28th July 2016 : Search all names [online]. web.archive.org, 2016-08-14, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online. Archivované 2016-08-14 z originálu.
  6. ↑ a b c d e Pelargonium zonale (horseshoe pelargonium) [online]. www.cabi.org, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ a b c Pelargonium zonale [online]. web.archive.org, 2015-01-23, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online. Archivované 2015-01-23 z originálu.
  8. ↑ a b c d HIEKE, Karel. Pokojové květiny ozdobné květem. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1970. 363 s. 07-010-70-04/45. Kapitola Pelargonium, s. 224–238.
  9. ↑ Pelargonium zonale (Pelargonium zonale (L.) Ait.) - ATLAS KVĚTIN [online]. www.atlasbotani.eu, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pelargonie páskatá na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Muškát_krúžkovaný&oldid=7785921“