Pelikán (hmlovina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pelikán
PelicanHunterWilson09.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typemisná hmlovina
Rektascenzia20h 50m 48s
Deklinácia44° 22′ 00″
Vzdialenosť1 800 ly[1]
Zdanlivá jasnosť (V)8[2] (4,3[1])
SúhvezdieLabuť
Fyzické charakteristiky
Priemer30 – 50 ly
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Súradnice: Hviezdna mapa 20h 50m 48s; 44° 22′ 00″

Pelikán alebo IC 5067/70 je emisná hmlovina v súhvezdí Labuť, ktorá dostala názov podľa svojho tvaru. Nachádza sa blízko známej hmloviny Severná Amerika (NGC 7000). Obe hmloviny opticky oddeľuje tmavý prachový pruh (LDN 935). V skutočnosti sú obidve hmloviny súčasťou jednej oblasti H II a tmavá hmlovina (LDN 935) je pred nimi[3]. Tieto hmloviny objavil William Herschel v 24. októbra 1786[4].

Pelikánovo oko a dlhý zobák vytvárajú prachové oblasti, kým zakrivenú hlavu a krk naznačuje jasne žiariaci plyn. Tento výrazne žiariaci hrebeň má katalógové označenie IC 5067 a meria asi 10 svetelných rokov. Nachádza sa v mieste, kde žiarenie hviezd mení chladný plyn na horúci. Tomuto rozhraniu sa hovorí „ionizačný front[5]. Ako ionizačný front postupuje, tvar Pelikána sa po miliónoch rokov stratí.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b GRIFFITHS, Martin. Observing Nebulae. [s.l.] : Springer, 2016. 289 s. ISBN 978-3-319-32884-3.
  2. COE, Steven. Nebulae and How to Observe Them. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 156 s. ISBN 978-1-84628-729-9.
  3. FINLAY, Warren H.. Concise Catalog of Deep-Sky Objects (Astrophysical Information for 550 Galaxies, Clusters and Nebulae). [s.l.] : Springer, 2014. 441 s. ISBN 978-3-319-03170-5. (410)
  4. BRATTON, Mark. The Complete Guide to the Herschel Objects (Sir William Herschel's Star Clusters, Nebulae and Galaxies). [s.l.] : Cambridge University Press, 2011. 584 s. ISBN 978-0-521-76892-4. S. 212. (po anglicky)
  5. Astronomy Picture of the Day [online]. apod.nasa.gov, [cit. 2019-09-20]. Dostupné online.