Pelopidas
| Pelopidas | |
| tébsky štátnik a vojvodca | |
 Pelopidas vedie Tébanov do bitky pri Leuktre (ilustrácia z 19. storočia) | |
| Rod. meno | starogr. Πελοπίδας – Pelopidas |
|---|---|
| Narodenie | cca 410 pred Kr. Téby |
| Úmrtie | 364 pred Kr. Kynoskefaly, Tesália |
| Štátna príslušnosť | Téby |
| Zamestnanie | boiótarchos, vojak |
| Známy vďaka | veliteľ Posvätného oddielu, osloboditeľ Téb |
| Rodičia | Hippoklos (otec) |
| Príbuzní | Epameinóndas (blízky priateľ) |
| Poznámky | padol v bitke pri Kynoskefalách |
| Odkazy | |
| Commons |  Pelopidas |
Pelopidas (starogr. Πελοπίδας – Pelopidas; * cca 410 pred Kr. – † 364 pred Kr.) bol významný tébsky štátnik a vojvodca, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri vzostupe Téb na pozíciu vedúcej mocnosti v Grécku. Spolu so svojím blízkym priateľom Epameinóndasom zlomil nadvládu Sparty a reorganizoval elitný Svätý oddiel.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Oslobodenie Téb
[upraviť | upraviť zdroj]Pelopidas pochádzal z bohatej a vznešenej rodiny. V roku 382 pred Kr. sa Téb zmocnili Sparťania a nastolili oligarchickú vládu, pričom Pelopidas musel ujsť do Atén. V zime roku 379/378 pred Kr. (u Aténčanov začínal nový rok v letnom mesiaci hekatombaión, preto sa ich úradný rok prekrýval s dvoma rokmi nášho kalendára) viedol skupinu vyhnancov, ktorí v utajení prenikli do mesta a zavraždili pro-spartských polemarchov. Podľa tradície sa sprisahanci prezliekli za ženy, aby sa nepozorovane dostali na hostinu k svojim nepriateľom. Následne s pomocou ľudu dobyli pevnosť Kadmeia, vyhnali spartskú posádku a obnovili v Tébach demokraciu.[2]
Od roku 378 pred Kr. bol opakovane volený za boiótarcha (jedného z najvyšších predstaviteľov Boiótskeho spolku).
Charakter a súkromný život
[upraviť | upraviť zdroj]Pelopidas bol známy svojím rozprávkovým bohatstvom, ktoré však nevyužíval na vlastný luxus, ale na pomoc chudobným spoluobčanom. Sám viedol skromný život atléta a vojaka. Traduje sa, že keď ho priatelia napomínali, aby sa viac staral o majetok, lebo má ženu a deti, ukázal na slepého a chromého žobráka menom Nikodémos a odvetil: „Peniaze sú skutočne potrebné – ale pre Nikodéma.“[3]
Priateľstvo s Epameinóndasom
[upraviť | upraviť zdroj]Ich legendárne priateľstvo sa upevnilo v roku 384 pred Kr. počas obliehania Mantineie, kde bojovali ako spojenci Sparty. Pelopidas bol v boji vážne zranený a klesol na hromadu mŕtvych tiel. Epameinóndas ho však odmietol opustiť a hoci sám utŕžil rany kopijou do pŕs a mečom do ramena, zúfalo bránil priateľovo telo, až kým ich oboch nezachránil spartský kráľ Agésipolis I. Od tohto momentu sa stali nerozlučnými partnermi v politike aj na bojisku.[3]
Vojenské úspechy a Posvätný oddiel
[upraviť | upraviť zdroj]Pelopidas sa stal veliteľom elitného Posvätného oddielu (starogr. Ἱερὸς Λόχος – Hieros Lochos), ktorý tvorilo 150 vybraných mužských dvojíc. V roku 375 pred Kr. v bitke pri Tegyre dokázal s týmto oddielom (asi 300 mužov) rozdrviť dvojnásobnú presilu spartských hoplitov. Bolo to vôbec prvýkrát, čo Sparťania prehrali v otvorenom poli s menej početným nepriateľom.[1]
Jeho najslávnejším okamihom bola bitka pri Leuktre (371 pred Kr.), kde v spolupráci s Epameinóndasom a jeho novou taktikou „kosého šíku“ zasadil Sparťanom rozhodujúci úder. Pelopidas na čele Posvätného oddielu bleskovo zaútočil na elitné spartské pravé krídlo skôr, než stihlo zareagovať, čím spôsobil totálny rozvrat ich formácie. Po tomto víťazstve Téby definitívne vystriedali Spartu na pozícii vedúcej mocnosti v Grécku (tzv. tébska hegemónia).[1]
Pôsobenie v Tesálii a Macedónii
[upraviť | upraviť zdroj]V 60. rokoch 4. storočia pred Kr. viedol Pelopidas tébsku expanziu do stredného a severného Grécka. V roku 369 pred Kr. vytiahol na žiadosť Tesálčanov proti tyranovi Alexandrovi z Fér. Po jeho vyhnaní postúpil do Macedónie, kde pôsobil ako arbiter v spore o trón. Aby si Téby zabezpečili vplyv v regióne, priviedol odtiaľ rukojemníkov, medzi ktorými bol aj kráľov mladší brat, budúci kráľ Filip II. Ten sa počas pobytu v Tébach naučil grécku vojenskú taktiku a politiku, ktorú neskôr využil pri budovaní macedónskej moci.[1]
V nasledujúcom roku bol Pelopidas v Tesálii zajatý Alexandrom z Fér. Oslobodila ho až druhá záchranná výprava, ktorú viedol jeho verný priateľ Epameinóndas.[3]
Diplomacia v Perzii
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 367 pred Kr. odcestoval Pelopidas ako vyslanec k perzskému kráľovi Artaxerxovi II.. Vďaka prestíži víťaza od Leuktier dosiahol, že kráľ prijal tébske podmienky pre usporiadanie gréckych záležitostí. Perzia uznala nezávislosť Messény, čím definitívne potvrdila rozbitie spartskej hegemónie na Peloponéze.[4]
Bitka pri Kynoskefalách a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 364 pred Kr. sa Pelopidas opäť vypravil do Tesálie proti Alexandrovi z Fér. Hoci zatmenie Slnka vyvolalo v jeho vojsku obavy, s malým oddielom vybojoval víťazstvo na hrebeni Kynoskefal. Keď však uvidel tyrana Alexandra, zaslepený hnevom a túžbou po osobnej pomste sa bezhlavo vrhol vpred. V rannom boji ho premohla a ubila tyranova stráž skôr, než mu priatelia stihli prísť na pomoc.[1]
Podľa Plutarcha bol Pelopidas príkladom vodcu, ktorý pre hazardérstvo a prchkosť zahodil život, čím však pripravil Téby o jedného z ich najväčších hrdinov. O rok neskôr v bitke pri Mantineii padol aj Epameinóndas, čím sa éra tébskej hegemónie prakticky skončila.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 75.
- ↑ Pavel Oliva. Řecko mezi Makedonií a Římem. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0435-1. S. 165.
- 1 2 3 4 PLUTARCHOS. Životopisy slávnych Grékov a Rimanov II. Bratislava : Kalligram, 2008. s. 48-49 (Pelopidas 4).
- ↑ Xenofón. Hellenica (A History of my Times). [s.l.] : Penguin, 1966. S. 309-310.