Peperek
| Peperek | |
| prírodná pamiatka | |
 PP Peperek - skaly pri vrchole | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Kraj Vysočina |
| Okres | Okres Žďár nad Sázavou |
| Lokalita | Račín u Polničky, Zámek Žďár |
| Nadmorská výška | 620 - 675 m n. m. |
| Súradnice | 49°34′38″S 15°51′54″V / 49,57722°S 15,86500°V |
| Rozloha | 12,1132 ha |
| Vznik | 18. júl 1974[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Žďár nad Sázavou |
| Správa | AOPK ČR CHKO Žďárské vrchy |
| Kód AOPK ČR | 1446 |
  Peperek Poloha na mape Česka | |
 Interaktívna mapa
| |
| Wikimedia Commons: Peperek | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Peperek | |
| kopec | |
 skalný útvar na vrchole | |
| Štát | Česko |
|---|---|
| Región | Vysočina |
| Okres | Žďár nad Sázavou |
| Pohorie | Českomoravská vrchovina Křižanovská vrchovina Bítešská vrchovina Herličská vrchovina |
| Nadmorská výška | 675 m n. m. |
| Geologické zloženie | rula |
| Wikimedia Commons: Peperek | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Peperek je kopec o nadmorskej výške 675 m nachádzajúci sa na východe Čiech v oblasti Žďárských vrchov asi 5 km západne od okresného mesta Žďár nad Sázavou, prípadne 2 km juhovýchodne od obce Velká Losenice. Asi 255 metrov východne od neho prechádza historická zemská hranica Čiech a Moravy.
Skalný vrchol je sprístupnený odbočkou zo žltej turistickej značky vedúcej od Tálského mlyna cez Peperek a Rozštípenú skálu na Hamerský kopec pri Žďári nad Sázavou. Vrchol je však zarastený a neposkytuje žiadne rozhľady.
Prírodná pamiatka
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol kopca zaberá rovnomenná prírodná pamiatka zriadená v roku 1974 na rozlohe 12 ha na ochranu skalnatého hrebeňa vytvárajúceho skalnú stenu dlhú cez 300 m prerušenú dvoma širokými depresiami s balvanovými prúdmi a sutinami. Zachoval sa tu zvyšok suťových lesov tvorený najmä bukom lesným s prímesou javora horského. V bylinnom poschodí sú hojne zastúpené paprade napr. papraď samčia (Dryopteris filix-mas) a peračina dúbravová (Gymnocarpium dryopteris), ďalej napríklad mesačnica trváca (Lunaria rediviva), pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) a ostružiny. Skaly a sutiny sú bohato porastené pokryvnou vegetáciou lišajníkov. Na rozdiel od samotného vrcholu však táto prírodná pamiatka zasahuje aj na územie Moravy.
Skalné útvary pri vrchole Peperka
Starý buk v PP Peperek
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-01-05]. Dostupné online. (po česky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peperek
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peperek na českej Wikipédii.